Debrief k 3. západoslovenskému turnaju SDL (2. improvizovaná téza)

Na 3. západoslovenskom regionálnom turnaji SDL debatovali tímy na improvizovanú tézu:

Absolventi a absolventky vysokých škôl by mali povinne stráviť 2 roky prácou v neziskovom sektore.

K téze bol dodaný infoslide v znení:

Neziskové organizácie zahŕňajú širokú škálu charitatívnych a mimovládnych združení. Nemajú majiteľov, pre ktorých by tvorili zisk, ale môžu mať platených, stálych zamestnancov a zamestnankyne v rôznych pozíciách.

V tomto článku nájdete všeobecný úvod do tézy ako aj návod na argumentáciu pre obe strany. V téze však mohli tímy použiť aj množstvo iných argumentov, takže článok netreba vnímať ako jedinú správnu stratégiu.

SÚHLASNÁ STRANA

Čo robí neziskový sektor?

Neziskový sektor, respektíve tzv. tretí sektor, sa skladá z mimovládnych organizácií, rôznych občianskych združení a nadácií. Ako z názvu vyplýva, primárnou motiváciou v tomto sektore nie je profit, ale rozvíjanie občianskej spoločnosti. Spôsoby, akými neziskovky pomáhajú spoločnosti, sú nespočetné. Napríklad, práve sa zúčastňujete na aktivite jednej neziskovky – SDA! Medzi najznámejšie príklady patrí Amnesty International, Transparency International, Nadácia otvorenej spoločnosti, Habitat for Humanity atď.

1) Splatenie dlhu spoločnosti

  • Absolventky a absolventi majú morálnu povinnosť splatiť dlh voči spoločnosti, ktorá im umožnila päť rokov navyše stráviť štúdiom. Tento dlh by mali splatiť tým, že pôjdu do neziskového sektoru.
  • Ako vzniká tento dlh?
    • Dlh vzniká na jednoduchom princípe fair-play: ak mi niekto poskytne pomoc, je morálne mu ju oplatiť.
    • Štát (resp. spoločnosť) poskytol absolventom a absolventkám rôzne výhody tým, že im bolo umožnené študovať na VŠ. Za prvé, mohli sa päť rokov akademicky venovať niečomu, čo ich baví, zatiaľ čo zvyšok populácie musí pracovať a platiť dane. Za druhé, VŠ titul im uľahčí život v budúcnosti, lebo zdokonaľuje ich zručnosti a zlepšuje schopnosť uplatniť sa na pracovnom trhu.
    • Spoločnosť za túto pomoc musela zaplatiť. Jednak tým, že vysoké školy sú platená zo spoločných daní. Zároveň spoločnosť strácala na daniach aj tým, že študenti a študentky nepracovali, a tým pádom neplatili dane.
    • Dalo by sa namietať, že podobné výhody dostávajú aj všetci ostatní ľudia, ktorí vyštudovali stredné školy. Avšak absolventi a absolventky VŠ dostali viac výhod, takže by mali mať aj viac povinností.
  • Z toho vyplýva, že VŠ titul by nemal slúžiť len ako nástroj pre jednotlivca na to, aby si našiel/našla lepšiu prácu a zarábal/-a viac peňazí. Ak tie zručnosti a vedomosti, ktoré nám štát dal, využijeme len na obohatenie samých seba, nikdy nesplatíme svoj dlh a porušíme princíp fair-play.
  • Ako ho zavedením tézy splatíme?
    • V neziskovom sektore budeme môcť využiť naše zručnosti na to, aby sme zefektívnili chod danej neziskovky. Dva roky budeme aktívne pracovať na riešení nejakého problému (napr. nedostatok kritického myslenia, diskriminácia, dezinformácie…). Naša kontribúcia k riešeniu tohto problému bude prospešná pre celú spoločnosť, takže splatíme svoj dlh.
    • Áno, budeme tej práci musieť obetovať 2 roky svojho života, ale to znie celkom férovo, ak sme za to dostali 5 rokov štúdia a potom celý život kvalitnejšej práce.
  • Tým pádom je morálne správne vyžadovať od absolventov a absolventiek, aby pracovali v neziskovom sektore

2) Rozvoj neziskového sektora

  • Neziskový sektor je veľmi dôležitý. Mimovládky často kontrolujú štát alebo vypĺňajú nedostatky štátu, o ktoré súkromný sektor nemá záujem, lebo nie sú peňažne výhodné.
  • Bohužiaľ, práca v neziskovom sektore je veľmi náročná, lebo majú malý ľudský aj finančný kapitál. To je veľká škoda, lebo robia prospešnú prácu.
  • Zavedením tézy by sme posilnili a zefektívnili neziskový sektor dvoma spôsobmi:
  1. Poskytnutie kvalitnej pracovnej sily na dva roky
    • Absolventky a absolventi VŠ majú rôzne užitočné vedomosti a schopnosti vďaka svojmu vzdelaniu. Tým pádom majú obrovský potenciál a sú prínosom pre akúkoľvek organizáciu, do ktorej sa pridajú.
    • status quo sa väčšina ľudí po VŠ rozhodne využiť svoj potenciál v súkromnom sektore, čo je veľká škoda.
    • Predstavte si, že by SDA dostala takúto kvalifikovanú pomoc. Každé dva roky by im chodili nové várky vzdelaných, šikovných mladých ľudí, ktorí by svojimi zručnosťami, kvalifikáciami a novými nápadmi vedeli posúvať organizáciu vpred.
  2. Niektoré/-í by v neziskovom sektore ostali dlhšie
    • Je šanca, že niektorým ľuďom by sa v treťom sektore zapáčilo, ostali by tam a rozvíjali by danú organizáciu ešte dlhšie
  • Vďaka tomuto by neziskový sektor fungoval efektívnejšie. Efektívnejší neziskový sektor je prospešný pre celú spoločnosť (podobne, ako efektívnejší štát je prospešný pre spoločnosť). Veď predsa problémy ako nekvalitné vzdelanie, diskriminácia Rómov a Rómiek, netransparentnosť a iné ovplyvňujú nás všetkých.

3) Občianska uvedomelosť

  • Povinná práca v neziskovom sektore pomôže absolventom a absolventkám VŠ si uvedomiť, že pomáhať druhým je dôležité.
  • V dnešnej spoločnosti je až príliš bežné žiť izolovaný a individualistický život. Mnohí študujú, aby mohli získať lepšiu prácu, aby si potom mohli kúpiť auto, byt, dovolenku.
  • Avšak pre veľa ľudí život nie je taký ľahký a priamočiary. Mnohé etnické, náboženské, rasové a sexuálne menšiny čelia obrovskej diskriminácii. Chudobní ľudia sú uzavretí v pasci cyklickej chudoby a musia riešiť existenčné otázky na každodennej báze. Jednoducho, naša spoločnosť má ešte veľa problémov a veľa ľudí, ktorí potrebujú pomoc.
  • Je veľmi jednoduché ignorovať problémy iných ľudí, pokiaľ s nimi nie sú vysokoškoláci a vysokoškoláčky nikdy priamo konfrontovaní/é. Avšak keď strávia dva roky svojho života venovaním sa nejakej spoločenskej problematike, ich pohľad na svet sa môže zmeniť. Napríklad kvôli tomu, že budú obklopení ľuďmi, ktorí sú entuziastickí ohľadom danej problematiky. Alebo porozumejú problému hlbšie, uvedomia si tie negatívne dopady a budú sa o to viac zaujímať.
  • Keď raz absolventov a absolventky vytiahneme z ich individualistických bublín, budú sa potom viac zaujímať o pomoc druhým a zvýši sa ich občianska uvedomelosť.

4) Pocit sebanaplnenia

  • Skúsenosť v neziskovom sektore môže absolventkám a absolventom ukázať, že práca pre dobrú vec je naplňujúcejšia ako práca pre peniaze.
  • Dalo by sa hovoriť o tom, že dnešný svet je založený na nenásytnosti, túžbe po peniazoch a nekonečnom konzume. Sme vychovávaní/-é v spoločnosti, ktorá si nad všetko najviac cení profit a dobrú kariéru.
  • Mnohí z nás sa celý život naháňajú za viac a viac peniazmi, lebo dúfame, že nás to vnútorne naplní. Avšak ľudia sú viac než len mašiny na produkovanie a konzumovanie. Nech máme akokoľvek veľa peňazí, nedokáže nás to urobiť šťastnými. Reálne šťastie pochádza z pomoci iným a z pocitu, že robíme zmysluplnú prácu.
  • Po zavedení tézy by si všetci mohli vyskúšať, aké to je sa pre zmenu nenaháňať za profitom, ale robiť prospešnú prácu. Možno by si veľa z nich uvedomilo, že toto ich v živote napĺňa viac. Vďaka skúsenosti v neziskovom sektore by tým pádom mohli žiť spokojnejší život.

NESÚHLASNÁ STRANA

1) Priveľký zásah do života

  • Zavedenie tézy by závažne obmedzilo slobodu jednotlivca žiť si život podľa svojich predstáv na dvoch úrovniach
  1. Strata dvoch rokov života
    • Základný problém je, že štát by nám prikazoval, ako máme stráviť dva roky svojho dospelého života.
    • Ľudia sú rôzni, majú rôzne hodnoty a rozdielne vnútorné motivácie. Niekoho napĺňa robiť pre štátny sektor, niekoho pre súkromný sektor a niekoho pre neziskový. Štát nemá právo rozhodovať o tom, čo je správna kariérna cesta.
      • Analogicky, štát nám nemôže prikázať, aký odbor máme ísť študovať. Aj ak napríklad potrebuje spoločnosť viac medikov a je priveľa právnikov, to nedáva štátu oprávnenie prikázať mi ísť študovať medicínu namiesto práva.
    • Navyše, pracovné skúsenosti po skončení školy sú veľmi dôležité pri rozvoji kariéry. Na kariére treba začať pracovať čo najskôr a dvojročné pozastavenie práce vo vysnívanom sektore môže mať vážne následky na celoživotný kariérny rast.
    • Jednoducho, tie dva roky života im už nikto nevráti, takže štát nemá právo im ich brať.
  2. Finančné ťažkosti po štúdiu
    • Aj keď neziskový sektor robí prospešnú prácu, nie každý má ten luxus, že môže hneď po škole v ňom dva roky pracovať.
    • Plat v neziskovkách je zväčša o dosť nižší ako plat v súkromnom sektore. Je úplne legitímne, že niektorí ľudia preferujú peňažné zabezpečenie, obzvlášť po skončení školy. Majú približne 25 rokov, žiadne finančné zabezpečenie, niekedy dokonca pôžičku na krku.
    • V tomto bode života si potrebujú spraviť stabilné finančné zázemie. Chcú mať stabilné bývanie, možno začať šetriť na rodinu. Tieto veci sa nedajú robiť, pokiaľ žijú z tak nízkeho platu.
  • Takýto obrovský zásah do slobody jednotlivca by značne ohrozil životné plány absolventov, čím by sa ohrozilo právo jednotlivca hľadať si šťastie.

2) Neefektívnosť opatrenia

  • Ak by sme priznali, že neziskový sektor je prospešný pre občiansku spoločnosť, tak zavedenie tézy v skutočnosti nepomôže neziskovému sektoru z niekoľko dôvodov:
  1. Neziskový sektor potrebuje peniaze, nie ľudí
    • Dalo by sa tvrdiť, že neziskovému sektoru viete pomôcť viac, ak budete prispievať finančne.
    • Neziskovky nepotrebujú stovky nových zamestnankýň a zamestnancov. Často na to vôbec nemajú peniaze alebo čas na zaškolenie nových ľudí.
    • Neziskovkám primárne chýbajú peniaze. Stačí, ak sa malá časť populácie venuje neziskovému sektoru a my ostatní vieme pomáhať tak, že ich finančne podporíme z platu, ktorý získame v súkromnom sektore.
  2. Nízka motivácia
    • Aj keby sme priznali, že nával pracovnej sily by pomohol neziskovému sektoru, tak stále by zavedenie tézy nezaručilo zefektívnenie tohto sektoru.
    • Na prácu v neziskovke treba naozaj silnú vnútornú motiváciu a presvedčenie, že to, čo robíme je správna vec.
    • V súkromnom sektore nemusíme mať takúto vnútornú motiváciu, lebo efektívna pracovná morálka je podporovaná a) vyššou finančnou odmenou b) strachom z prepustenia
    • Neziskový sektor nevie poskytnúť vysoké platy, strach z prepustenia by bol asi minimálny (keďže tá práca by bola po zavedení tézy povinná). To nie je problém, keď sa tam hlásia len ľudia, ktorí reálne chcú makať pre vyriešenie problému, o ktorý sa sami úprimne zaujímajú.
    • Avšak po zavedení tézy by sme neziskový sektor presýtili nemotivovanými, otrávenými pracovníkmi, ktorí sú tam len z donútenia. Nielen že by tým pádom nepomáhali neziskovke, mohli by jej aj škodiť. Ich nízka motivácia by viedla k neporiadnemu výkonu, takže by ich museli pri práci iní kontrolovať a opravovať ich nedostatky. Taktiež by to zbytočne byrokraticky a logisticky zaťažilo neziskovku.
  3. Nie všetky zručnosti sú užitočné v neziskovom sektore
    • Zručnosti, ktoré sú užitočné v neziskovom sektore sú celkom špecifické. Samozrejme, časť práce je aj nastavovanie agendy a kreatívne riešenie problémov, ale veľká časť práce sa skladá zo zháňania grantov a partnerov, propagácie, byrokracie.
    • Nie všetci ľudia sú v takýchto veciach dobrí. Čo je dôležitejšie, väčšina odborov vôbec nesúvisí z takouto prácou
      • Napríklad povolania ako vedci/vedkyne, učitelia/učiteľky, lekári/lekárky
    • Takíto ľudia by pravdepodobne neboli veľkým prínosom pre neziskovky, ktoré skôr potrebujú schopné manažérky/manažérov, PR a HR špecialistov, atď.
    • Navyše, zručnosti vedkýň, učiteliek či lekárov je treba oveľa viac v ich vlastných oboroch. Keby strávili dva roky v nejakej neziskovke, bola by to strata času a potenciálu.
  • Ak by sme zaviedli tézu, iba by sme preťažili neziskový sektor krátkodobými a nemotivovanými pracovníkmi, ktorí nemajú potrebný skillset a len zneefektívnia chod organizácie.
  • Preto je lepšie, ak pôjdu do neziskoviek len tí, čo naozaj chcú. Ostatní ich môžu finančne podporovať.

3) Nahrádzanie funkcie štátu

  • Štát nespravodlivo prehadzuje zodpovednosť za spoločenské problémy na absolventov a absolventky.
  • Tretí sektor už v status quo plní funkciu toho, že dopĺňa nedostatky štátu a poukazuje na jeho zlyhania. Kde štát zaostáva (napr. inovatívne vzdelávanie alebo systematická práca s rómskymi komunitami), tam najčastejšie pôsobia neziskovky.
  • Ak má štát pocit, že neziskovky nerobia dostatočne dobrú prácu, môže ich finančne viac podporovať alebo aktívnejšie spolupracovať na riešení daných problémov. Je nespravodlivé, ak sa namiesto toho štát rozhodne zvaliť zodpovednosť na vysokoškoláčky a vysokoškolákov.
  • Dokonca sa dá polemizovať, že ak by sa štát takto zbavil zodpovednosti, existoval by menší politický kapitál na naozajstnú pomoc neziskovkám – finančnú podporu alebo systémové zlepšenia.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *