Poznámky k pripravovanej téze na 3. kolá regionálnych turnajov SDL

by Matej Čerman · marec 15, 2022

Pripravovaná téza na druhé kolá regionálnych turnajov SDL znie:

“Kybernetické útoky na strategické ciele členských krajín NATO by mali spustiť spoločnú obrannú reakciu”

Tento článok je úvodom do tejto komplexnej problematiky a má ambíciu byť pre debatné tímy užitočný pri začiatku prípravy. Nie je záväzný pre rozhodcov a rozhodkyne a rozhodne neobsahuje všetky informácie, ktoré sú potrebné k vytvoreniu pochopeniu problematiky a vytvoreniu kvalitných argumentov. Určite tak odporúčame debatérkam a debatérom vyhľadať si dodatočné informácie mimo rozsahu tohto článku a zamyslieť sa nad ďalšími spormi.

V článku najprv definujeme pojmy v téze, potom priblížime základný kontext debaty a neskôr vymenujeme niektoré dôležité spory. V poslednej sekcii nájdu debatérky a debatéri odkazy na články, ktoré by pri príprave mohli byť užitočné.

Definície

Kybernetické útoky: sú to virtuálne hackerské útoky mierené na počítačové či informačné systémy. Ich cieľom môže byť krádež informácií, krátkodobé či trvalé znefunkčnenie systémov, ale v niektorých prípadoch aj fyzické škody (napríklad pri počítačmi ovládaných mechanických systémoch).

Strategické ciele: patrí sem kritická verejní i súkromná infraštruktúra ako napríklad dodávatelia plynu či elektriny, telekomunikácie, armáda, či nemocnice. Takéto ciele sú kľúčové k fungovaniu a obranyschopnosti štátov.

Spoločná obranná reakcia: ide o použitie konvenčných i kybernetických armádnych kapacít proti štátu či skupine, ktorá podnikla kybernetický útok. Článok 5 Severoatlantickej zmluvy zaväzuje štáty NATO pristupovať k útoku na jeden z nich rovnako ako k útoku na všetky, čo znamená, že obranná reakcia by zahŕňala nasadenie prostriedkov viacerých členských štátov.

Kontext debaty

Čoraz väčšia závislosť ekonómie, komunikácie a vládnutia na počítačových systémoch so sebou prináša riziko, že tieto systémy môžu byť napadnuté hackermi s katastrofálnymi následkami. Hoci zabezpečenie informačných systémov sa neustále vyvíja, riziko, že ho útočníci dokážu prelomiť, je vždy nenulové. Terčami útokov sa tak v minulosti stali elektrárne, plynovody, či nemocnice.

Hackerské útoky môžu byť spôsobené nezávislo konajúcimi skupinami útočníkov (prípadne aj jednotlivcami), no v posledných rokoch narástlo ich využívanie štátnymi aktérmi ako nástroj na poškodenie protivníkov a demonštráciu vlastnej sily. Rusko, Čína, Severná kórea aj Irán, teda väčšina z najväčších protivníkov NATO, má k dispozícii kybernetické nástroje, ktoré v minulosti využili na útoky na vládne i komerčné ciele. Dokázať pritom so 100% istotou, že za daným hackerským útokom stojí štát, je veľmi náročné; experti väčšinou dávajú krajinám za vinu tie najväčšie a najzložitejšie útoky.

Prepojenie fyzickej a digitálnej infraštruktúry vyvoláva otázku, či by sa kybernetické útoky mali považovať za rovnako vážne zásahy do štátnej suverenity ako použitie armády. V nadväznosti na túto otázku je nutné zjednotiť sa na vhodnej odpovedi na kyberútok, ktorá zabráni ďalším škodám no zároveň sa vyhne eskalácii konfliktu.

Možné spory

Dokážu krajiny efektívne zistiť, kto zavinil konkrétne kyberútoky? Budú mať štáty NATO jednotný názor?

Sú škody spôsobené kyberútokmi naozaj porovnateľné s vojnou?

Dokáže sa NATO dostatočne brániť proti kyberútokom v súčasnom svete?

Majú štáty právo na odvetu vrátane použitia konvenčnej vojenskej sily v prípade kyberútoku?

Odradilo by takéto opatrenie znepriatelené štáty od využívania kyberútokov ako zbrane? Aký vplyv by malo na neštátne hackerské skupiny?

Kde by sa skončila vojenská eskalácia? Aké riziká sú spojené s nasadením armády?

Uberalo by takéto opatrenie od vôle investovať do lepšieho kyber-zabezpečenia? Ktorý nástroj je efektívnejší na ochranu pred útokmi?

Nahradili by znepriatelené štáty kyberútoky iným nástrojom z ich arzenálu? Bol by viacej alebo menej nebezpečný?

Odkazy na zdroje

SK/CZ:

https://dennikn.sk/2756199/kyberutoky-na-ukrajinu-sme-videli-uz-v-predvecer-vojny-rozsirit-sa-mozu-aj-do-inych-krajin-hovori-odbornik/?ref=list