Ruský mier pre Levant – legitímny, legálny a lepší?

Štyri a pol roka trvajúca vojna v Sýrii šíri svoj vplyv aj za hranice Blízkeho východu. Masy utečencov sa však objavili až v momente vzostupu asi najdesivejšieho teroristického hnutia posledných čias Daesh (známeho aj ako Islamský štát, IS, ISIL alebo ISIS). O kontrolu nad Levantom, teda širším okolím Sýrie, sa už nebije iba autoritársky Assad a aspoň nominálne demokratická opozícia, ale aj apokalyptický samozvaný islamský kalifát, ktorý vedie kataklyzmickú vojnu proti zvyšku sveta. Daesh je zároveň najvážnejší aktér ohrozujúci Assadov režim – preto hlavný zo spojencov sýrskeho establišmentu, Rusko, po dlhoročnej materiálnej a finančnej podpore režimu spustilo mohutnú ofenzívu proti opozičným silám.

Deklarovaný cieľ ruskej intervencie je nastoliť mier v Levante, udržať Assada pri moci do usporiadania demokratických volieb a bojovať proti teroristickým skupinám na území Sýrie, hlavne Daeshu. Treba však podotknúť, že ruská definícia teroristov zahŕňa aj niektorých z aktívne podporovaných spojencov USA v regióne, napríklad pomerne prodemokratických Tajammu al-Aaza. Proruské médium RT ale nezabúda dodať, že odlíšiť umiernenú opozíciu od islamistov je niekedy ťažké, obzvlášť keď sú nútení kooperovať s frontom Al-Nusra, ktorý je spriaznený s Al-Káidou. Výsledkom je, že Rusi a Američania sa navzájom obviňujú, že bombardujú Daesh len akože. Konsenzus je približne, že nie že by sa nesnažili, len im to príliš nejde.

Preto sa treba pozrieť na výsledky ruskej intervencie v Sýrii za približne mesiac jej trvania. Ruská armáda je jednoznačne jedna z najschopnejších na svete, aj keď možno po dlhom čase nezvyknutá operovať mimo hraníc bývalého Sovietskeho zväzu. Napriek tomu Sýriu vnímajú ako možnosť predviesť svoj plný arzenál, ako uvidíte napríklad vo videu od BBC. Najnovšie správy hovoria už o 4000 ruských vojakoch, pracujúcich hlavne ako školitelia alebo technická podpora.

Päť týždňov chrlenia ohňa na sýrsku zem sa sústredilo hlavne na oblasti, ktoré Assad prednedávnom stratil, či už v prospech Daeshu alebo inej skupiny. Vynikajúca infografika od New York Times ukazuje na mape Sýrie straty a nálezy územia na základe ruskej intervencie, kde je vidno, že aj keď Assadov režim získal územie, väčšina z neho bola prebraná späť z rúk rebelov, nie Daeshu. Efektivita Rusov v boji proti militantným skupinám je nespochybniteľná – masívna ofenzíva v posledných týždňoch ochromila a zakonzervovala skoro všetky skupiny minimálne v súčasnom stave, pričom sa podarilo vyradiť jedno z riadiacich stredísk Daeshu. Napriek tomu sa objavujú správy o pomerne nepresných útokoch, napríklad ten, keď väčšina obetí boli civilisti.

Rusi v súčasnom stave stoja za Assadom, ktorého zotrvanie pri moci do vyriešenia krízy nevylučujú ani Američania, a svoju podporu opozícii obraňujú ako boj proti kalifátu. Vyvstáva potom len otázka, či je udržanie Assada pri moci v krátkodobom horizonte dobré, a či chceme, aby z tejto vojny vyšiel ako hlavný víťaz. Ťažko sa popiera, že skúsenosti s týmto autoritárskym vodcom v oblasti ľudských práv sú prinajmenšom nie ružové. Assad je ale podľa mnohých proruských punditov menšie zlo, oproti vlastne komukoľvek v regióne. Ešte aj obzvlášť výživný komentár od pragmatického Politica tvrdí, že ruský zásah zobral žezlo nad konfliktom v Levante z rúk teokratického Iránu a dal ho niekomu blonďavejšiemu, modrookejšiemu, možno desivejšiemu, ale v konečnom dôsledku racionálnejšiemu a predvídateľnejšiemu – Rusku a jeho vodcovi.

Ruská intervencia tiež má niečo, čo sa Američanom ťažko získava – podporu v regióne. Aj keď niektorí zástupcovia sýrskej opozície sa odmietajú s Rusmi baviť, predpokladá sa, že aspoň niektorí z nich do udalostí posledných týždňov vkladajú nádej. Ako vieme z predchádzajúcich záletov USA na Blízky východ, nie sú vždy práve najadresnejšie a najpremyslenejšie. Američanom sa preto ťažšie predá akákoľvek intervencia štátom v širšom regióne, možno okrem ich spojencov Saudov. Rusi si na, druhej strane, môžu dovoliť dokonca personál na zemi, a aj keď sa s Assadom väčšina štátov v okolí príliš nekamaráti, ruský zásah oceňujú. Bez priamej podpory islamistickej opozície zo strany USA je dokonca nepravdepodobné, že sa zopakuje obávaný Afgánsky scenár.

Dalo by sa tvrdiť, že vonkajší svet do vojny v Sýrii už teraz zasahuje, materiálne, vzdušnou a finančnou podporou, ako aj tlakom na aktérov v regióne. Takýto intervencionizmus niektorí dokonca vítajú ako filozoficky a politicky správny, a pokiaľ je zásah USA legitímny, aj keď možno ilegálny, tak zásah z ruskej strany s pozvaním stále oficiálnej hlavy Sýrie je možno dokonca legálny. Otázka je, či Rusko ako buldozér svojou polopozemnou akciou dokáže zmeniť pomer síl – nie v prospech Assada alebo umiernenej opozície, ale hlavne v neprospech kalifátu Daesh. O voľbách a demokracii, ako radi niektorí pripomínajú, sa môžeme baviť potom.

Image (CC BY-SA 1.0)

2 komentáre

  1. Christian Alexander Filt píše:

    Fajn článok.
    Chcel som sa opýtať, či bude vydané aj nejaké bližšie porovnanie alebo opis toho, aký by bol mier „západu a USA“ lepší?

    • David Dutko píše:

      Vďaka! Samozrejme sa snažíme o vyváženosť, preto séria článkov zahŕňa pohľad z oboch strán, aj keď nie sú väčšinou vydané naraz ale postupne.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *