Ruský zásah mier nepriniese
V predchadzajúcom článku sme sa pozreli na legitimitu zásahu Ruska do prebiehajúceho konflitku v Sýrii, pričom záverom bola priaznivá vyhliadka na zlepšenie súčasnej situácie. Dnes sa pozrieme na hlavné protiargumenty v tejto diskusii.
Jedným z hlavným hľadísk na posúdenie legitimity ruského zásahu je otázka jeho legality v kontexte medzinárodného práva. Hlavným argumentom zástancov ruskej intervencie je fakt, že sýrsky prezident Bashar al-Assad pozval ruské aby vojensky zakročili na území jeho krajiny. Dôležitou otázkou však je, či má Assad právo a legimitu robiť takéto rozhodnutia v mene sýrskeho ľudu. Jeho krajina je vo viac ako 4 roky trvajúcej občianskej vojne a veľká časť populácie ho neakceptuje ako lídra. Rovnako, viaceré krajiny sa vyjadrili na podporu opozície ako legitimnej reprezentácie sýrskeho ľudu. V tomto prípade moderná interpretácia medzinárodného práva naznačuje, že intervencia by mala byť vykonaná na základe vôle ľudu a teda Assad nemal právo Rusov do krajiny pozvať. Niektorí sa taktiež nazdávajú, že jedným z cieľov je snaha Ruska takýmto spôsobom napadnúť právnu legimitu USA pri ich zapájaní sa do medzinárodných konfliktov.
Avšak rovnako dôležitým ako právo sú aj výsledky Putinovej intervencie. Je známym faktom, že Rusko bombarduje územie ovládané sýrskymi opozíčnými skupinami a nie len územia ovládanie Islamským štátom. Jedným z následkov je nielen posilňovanie Assadovej pozícíe, ale taktiež konsolidácia a radikalizácia islamskej opozície. Prominentnou skupinou v tomto konflikte je Jabhat al-Nusra, ktorá sa netají svojím previazaním na al-Kájdu a ktorá pod vplyvom ruskej ofenzívy oznámila, že zjednotí svoje štruktúry s dalšou extrémistickou organizáciou Ahrah ash-Sham. Ruská intervencia má taktiež ovplyvňuje umiernenú Slodobnú sýrsku armáda (FSA), ktorá napriek istej nevraživosti s konzervatívnymi islamskými skupinami momentálne oslavuje ich víťazstva nad Rusmi.
Bombardovanie Sýrie má dôsledky aj v diplomatickej rovine, ktoré v konečnom dôsledku zabraňujú vyriešeniu konfliktu iným ako vojenským spôsobom. Hlavný problém nastáva medzi Ruskom a Západom, kde Rusko svojou akciou významne podporuje postavenie Assada a fixuje momentálnu situáciu, keďže opozícia a ani Islamský štát nie sú schopní ho vojenský poraziť. Naopak, snahou Západu bolo dostať Assada pod taký tlak, že by mu neostávala iná možnosť ako kapitulovať a jednať s ostatnými aktérmi v regióne. Takéto riešenie situácie bolo Ruskou intervenciou zablokované a výsledkom je teda eskalácia napätia v už aj tak vypätej a zložitej situácii.
Rusko sa taktiež neteší priazni blízkych štátov Sýrie v regióne. Saudská Arábia, Katar a Turecko reagovali negatívne a prisľúbili zvýšenú podporu organizáciám, ktoré odporujú Assadovmu režimu. Turecko, ako členský štát NATO, veľmi rozhorčene reagovalo na narušenie svojho vzdušného priestoru ruskými stíhačkami. Ďalšie štáty ako napríklad Irán chápu ruský krok ako snahu o posilnenie ich vplyvu v Sýrii a oslabiť moc Iránu v regióne. Niekoľko návrhov na riešenie situácie prezentuje Foreign Affairs – riešenia, ktoré však musia zahŕňať všetkých relevantných aktérov v regióne vrátane Ruska a al-Assada.
Foto: Moyann Brenn