V kocke na Kocke; Newsfilter No. 5

V tomto newsfiltri sa dočítate o rodovej rovnosti na Slovensku, RTVS, protestoch v Senegale či kritickej pandemickej situácii v Brazílii. V Tinovom postrehu si zas posvietime na kontroverzie očkovacích preukazov.

Slovensko:

Zdroj: Canva

Postavenie žien na Slovensku – Pred týždňom sme si pripomínali medzinárodný deň žien, sviatok, ktorý síce pre mnohých znamená len krátku zastávku v kvetinárstve, no existuje pre oveľa vyšší cieľ a tým je boj za práva žien a rodovú rovnosť. Ako je to teda s rodovou rovnosťou na Slovensku? Krátka odpoveď znie: „celkom biedne“. Dlhšia odpoveď je, že v indexe rodovej rovnosti, ktorý každoročne pripravuje Európsky inštitút pre rodovú rovnosť, sme na chvoste EÚ, konkrétne tretí najhorší, na 26. mieste. So skóre 52,4 zo 100 sme 14 bodov pod priemerom EÚ a za posledné desaťročie sme sa prepadli o sedem priečok. Ženy na Slovensku zarábajú v priemere o 19,4% menej ako muži (pri priemernej mzde ide o rozdiel zhruba 200 eur) a podľa odhadov Európskej konfederácie odborových zväzov sa u nás ženy dočkajú platovej rovnosti až v roku 2097. Za týmto rozdielom je kombinácia faktorov (podrobnejšie opísaných napríklad aj v tomto videu SDA). V skratke však rozdiely v platoch spôsobuje to, že ženy sú zväčša zamestnané v nižšie platených odvetviach a pozíciách, či takzvaná pokuta za materstvo. Napriek tomu, že Zákonník práce už od roku 2007 vyžaduje rovnakú mzdu za rovnakú prácu, ženy stále zarábajú v priemere o 9% menej ako ich mužskí kolegovia na rovnakých miestach. Hlavným dôvodom sa zdá byť to, že ženy majú nižšie platové očakávania, čo sa prejavuje už na pracovných pohovoroch. Pýtajú si tak menej. Ženy tiež vykonávajú výrazne viac neplatenej práce v domácnosti. Tá má podľa ekonómov hodnotu asi štvrtiny HDP a ženy ňou trávia takmer dvakrát viac času ako muži. V prepočte ide o rozdiel asi 13 hodín týždenne. Pozitívna správa prichádza z prieskumu 365.bank, podľa ktorého je polovica mužov ochotná ostať doma s dieťaťom, najčastejšie pre vyšší príjem partnerky či snahu dať jej možnosť kariérne rásť. Pandémia koronavírusu sa taktiež disproporčne dotkla žien. Hlavným dôvodom je práve štrukturálna distribúcia žien na trhu práce. Z dát Eurostatu vyplýva, že 80% zamestnaných v zdravotnej starostlivosti tvoria ženy. Európske čísla zas hovoria, že ženy oveľa viac zastihli výpadky z práce kvôli starostlivosti o rodinu a zraniteľnejšími ich robí aj to, že sú oveľa viac zastúpené v odvetviach služieb, na Slovensku tvoria ženy 68,5% zamestnancov v obchodoch a službách, ktoré zaznamenali najväčšie výpadky. Okrem toho, takmer tretina žien pracuje na čiastočný úväzok, čo ich robí počas pandémie oveľa zraniteľnejšími na výpadky príjmov . Pandémia taktiež viedla k nárastu domáceho násilia na ženách, to zaznamenanlo prudký nárast, podľa Generálnej prokuratúry až o 40%. Národná linka pre ženy zažívajúce násilie zas zaznamenala najviac hovorov od roku 2016. Karanténa či práca z domu pre týrané ženy znamenali viac času v dome s násilníkom. Generálna prokuratúra tak po dohode s políciou intenzívnejšie využívala inštitút vykázania násilníka z domu a vykázania stúpli o 17%. Výpadok príjmov či lockdowny však sťažujú týraným ženám, z ktorých sa často stávajú matky samoživiteľky, snahu o opustenie násilníckych partnerov.

Zdroj: SME

V RTVS neprešla nová etická komisia – RTVS bola počas uplynulých rokov v centre pozornosti, keď po nástupe Jaroslava Rezníka v roku 2017 vypukli vo verejnoprávnych médiách konflikty medzi novým vedením a zamestnancami. RTVS odvtedy prepustila alebo ukončila spoluprácu s viac ako 60 novinármi. Najviac pozornosti si však pravdepodobne vyslúžil odchod dvanástich novinárov v máji 2018. Medzi odídencami vtedy boli mená ako Zuzana Kovačič Hanzelová či Kristián Čekovský. Práve druhý menovaný je dnes poslancom OĽaNO a autorom návrhu novely zákona o RTVS, ktorá mala vytvoriť novú nezávislú etickú komisiu. RTVS už od roku 2018 podobnú inštitúciu má a zaoberá sa hlavne vyjadreniami vo verejnoprávnom rozhlase a televízii. Komisia z Čekovského návrhu však mala mať rozsiahlejšie právomoci, vyjadrovať by sa mala aj k sporným rozhodnutiam manažmentu, či riešiť spory medzi novinármi a vedením. Čekovský, ktorý sa momentálne súdi s RTVS o svojom konci spred troch rokov, otvorene priznáva, že novela bola reakciou na pretrvávajúce zlé pomery v RTVS a „nemôžeme dopustiť, aby RTVS naďalej prichádzala o šikovných ľudí, prípadne aby tí, čo zostávajú, podliehali autocenzúre“. Oproti už fungujúcej etickej komisii mala byť tá nová viac nezávislá od vedenia. V súčasnej etickej komisii polovicu členov menuje generálny riaditeľ a druhej polovici funkcie vyplývajú z postavenia v RTVS. Podľa Čekovského návrhu by väčšina (štyria zo siedmich členov) boli menovaní ľuďmi mimo RTVS: verejným ochrancom práv, radou vysokých škôl či niektorou z novinárskych profesijných organizácií. Etická komisia by podľa návrhu dokonca mohla pritlačiť na krátenie odmien pre Jaroslava Rezníka či na jeho odvolanie v prípade, že Rada RTVS skonštatuje, že generálny riaditeľ opakovane odignoroval odporúčania komisie. Proti zriadeniu komisie stálo vedenie RTVS – označili to za krok „nekoncepčný a míňajúci sa účinkom“ a ku kritike sa pridala aj Rada RTVS. Avšak, napriek tomu, že Čekovský avizoval podporu svojho návrhu v kllube OĽaNO aj v koalícii, návrh v stredu nakoniec neprešiel parlamentom, proti hlasovali poslanci Sme Rodina. Koalícia však zároveň už dávnejšie avizovala zmeny vo financovaní RTVS a vo voľbe riaditeľa. Pomery v telerozhlase si teda zaslúžia pozornosť aj v nasledujúcich mesiacoch.

Viac sa dozviete tu: Denník N, Hospodárske Noviny, Teraz.sk

Svet

Zdroj: Canva

Protesty v Senegale – Senegal, donedávna známy ako bašta stability a demokracie v Západnej Afrike, sa počas uplynulých týždňov zmietal v protestoch. Tie prišli v reakcii na zatknutie jedného z opozičných lídrov v stredu, 3. marca. Ousmane Sonko, politik populárny hlavne medzi mladými Senegalčanmi, ktorý je považovaný za jedného z najväčších súperov prezidenta Mackyho Salla, bol zatknutý za narúšanie verejného poriadku po stretoch jeho stúpencov s políciou počas jeho cesty na súd, kde čelí obvineniam zo znásilnenia. Sonko hovorí o politicky motivovaných obvineniach, prezident Sall sa podľa neho snaží zbaviť súperov pred voľbami v roku 2024. Nebolo by to prvýkrát, čo by Sall použil súdy na diskreditáciu svojich oponentov. Pred voľbami v roku 2019 boli zatknutí dvaja jeho protikandidáti, jeden z nich, bývalý starosta Dakaru Khalifa Sall, bol zatknutý v roku 2017 a oslobodený, podozrivo, až po voľbách. Kritici súčasného prezidenta sa obávajú, že sa pokúsi zmeniť limit na dve vládne obdobia a v 2024 bude kandidovať znovu. Ousmane Sonko by potom bol jedným z jeho hlavných protikandidátov, v posledných voľbách skončil tretí s 15% hlasov. Sonkovi podporovatelia tak v nasledujúcich dňoch vyšli do ulíc a dostávali sa do násilných stretov s políciou, znepokojení tak jeho zatknutím, ako aj nepriaznivou ekonomickou situáciou, zhoršenou opatreniami proti šíreniu koronavírusu. Polícia zatkla viac ako 100 ľudí a protesty si podľa odhadov vyžiadali jedenásť obetí. Alioune Badara Cissé, senegalský mediátor republiky, urgoval predstaviteľov štátu na dialóg s mladými. Krajina sa podľa neho ocitla „na pokraji apokalypsy“. Násilie z protestov zasiahlo aj francúzske firmy. Senegal je bývalou kolóniou a mnohí protestujúci videli francúzske spoločnosti ako slúžiace cudzím ekonomickým záujmom. Protestujúci rabovali pumpy spoločnosti Total, kancelárie Air France či prevádzky Orange. Sieť supermarketov Auchan bola zasiahnutá asi najviac, protestujúci zaútočili na 14 z ich 32 supermarketov v Senegale. Tento reťazec podľa protestujúcich priviedol k bankrotu veľa malých, lokálnych predajcov. Ousmane Sonko bol po týždni vo väzení prepustený na kauciu a v piatok, 12. marca, sa však hlavné protesty pozastavili, opozičné Hnutie za obranu demokracie po dialógu s náboženskými lídrami odložilo víkendové protesty, zatiaľ na neurčito.

Viac nájdete tu: BBC, AP, Foreign Policy, France 24, Africa News

Update pod čiaru: V stredu, 17. marca Adji Sarr, ktorá Sonka obvinila zo znásilnenia, prelomila mlčanie a objavila sa v televíznom rozhovore. Za obvineniami si stojí a podľa svojich slov, súčasného prezidenta nikdy nestretla. Postavenie žien v Senegale je stále veľmi slabé a znásilnenie bolo preklasifikované z priestupku na trestný čin až v Januári 2020. Politizácia obvinení zo znásilnenia a odmietanie kredibility obetí, ktorému čelí aj Adji Sarr, predstavuje značné riziká pre práva žien. Obvinenia voči Sonkovi si zaslúžia pozornosť bez ohľadu na to, či prezident Macky Sall hľadá cestu ako zdiskreditovať svojich oponentov, alebo nie. (viac o tomto uhle si môžete prečítať napríklad v tomto stĺpčeku vo Washington Post)

Zdroj: Reuters

Koronavírus sužuje Brazíliu – Po tom, čo na konci roka brazílsky prezident Jair Bolsonaro ohlásil koniec pandémie, sa v krajine stal presný opak a Brazília zažíva najhoršie dni od začiatku koronakrízy. Za posledné tri mesiace krajina zaznamenala vyše 100-tisíc úmrtí a celosvetovo sa tak dostala na druhé miesto v počte celkových obetí (nepekné prvenstvo zatiaľ patrí USA). 21 z 26 brazílskych štátov hlási 80-percentné zaplnenie jednotiek intenzívnej starostlivosti, v 14 štátoch je to dokonca 90%. Jednou z hlavných príčin tejto zlej situácie je nový variant koronavírusu, označovaný aj ako R1, ktorý je podľa súčasných odhadov nielen 1,4 až 2,2-krát infekčnejší, ale taktiež je veľmi úspešný v infikovaní pacientov, ktorí už koronavírus raz prekonali. Pri tých je 25 až 61% šanca, že sa novým variantom nakazia znova. Zdá sa, že tento variant zasahuje mladšie ročníky oveľa viac ako ten pôvodný. Sao Paolo hlási, že v mnohých nemocniciach je viac ako polovica pacientov pod 50 rokov. Podľa mnohých však nový variant nie je jediným problémom a štát ho zneužíva, ako výhovorku na svoje zlé manažovanie pandémie. Počas uplynulých mesiacov sa napriek zlej situácii opatrenia uvoľnili, otvorilo sa mnoho škôl a biznisov a brazílsky minister turizmu dokonca podporoval Brazílčanov v tom, aby šli na dovolenky. Hoci sa mnohé regionálne autority snažia presadzovať opatrenia, centrálna vláda na čele s Bolsonarom odmieta celoštátny lockdown a Bolsonaro otvorene vystupuje proti opatreniam a vyzýva občanov, aby „prestali fňukať“. Opatrenia podľa neho totiž škodia ekonomike a o koronavíruse sa v minulosti vyjadroval ako „chrípke“. Podpora Bolsonara následkom pandémie výrazne klesla, jeho vládu hodnotí pozitívne menej ako 30% obyvateľov. Britský The Economist zas hovorí o pocite rezignácie a porazenosti, ktorý v uplynulých týždňoch zasiahol Brazíliu. Brazília takisto zlyháva v očkovaní, primárne pre nedostatok vakcín. Prvú dávku zatiaľ dostali len 4% populácie. Rokuje sa však o nových dodávkach. To, kedy sa situácia zlepší, je ale nejasné. Jedinou pozitívnou správou je, že podľa momentálne dostupných dát, vakcíny pomáhajú aj proti variantu R1, aj keď môžu byť menej efektívne.

Viac tu: CNN, Guardian, BBC, New York Times, The Economist

Zdroj: Canva

Tinov postreh: Čo môžu pre svet znamenať očkovacie preukazy?

Po viac ako roku lockdownov, uzavretých hraníc či povinných karantén v hoteloch a štátnych zariadeniach, sa na obzore zjavuje možné vykúpenie. So stúpajúcim počtom zaočkovaných vo svete sa mnohé krajiny začínajú pohrávať s myšlienkou očkovacích preukazov. Tento, na prvý pohľad jednoduchý a intuitívny, nápad je však komplikovanejší, ako sa zdá. Prvou a najdôležitejšou otázkou je, ako budú takéto preukazy používané. Zatiaľ čo napríklad EÚ chce predstaviť očkovacie pasy ako akési povolenie na cestovanie medzi krajinami, taký Izrael prišiel so „zelenými kartami“, ktoré zaočkovaným povoľujú vstup napríklad na koncerty, do posilňovní a zanedlho aj do barov a reštaurácií. Podobné nápady však so sebou prinášajú aj riziká. V prvom rade je otázkou, do akej miery majú takéto preukazy medicínsky význam. Stále nie je jasné, aký efekt vakcíny majú na prenášanie koronavírusu. Zaočkovaný človek nemusí „ochorieť“, ale je možné, že môže nakaziť ostatných. Kľúčové je, že nevieme. V prípade, že by zaočkovaní mohli stále byť prenášačmi, očkovacie preukazy by ľuďom mohli dať len falošný pocit bezpečnosti a minú sa účinku.

A hoci by podobné preukazy mohli výrazne pomôcť otváraniu ekonomík, prinášajú so sebou etické problémy. Asi najviac citovanou pochybnosťou je otázka rovnosti. Očkovacie preukazy môžu spoločnosť rozdeliť do dvoch skupín s výrazne odlišnými právami a slobodami, ako v rámci krajín, tak aj medzinárodne. V prípade neexistujúcich alternatív, ako napríklad negatívnych testov, a nedobre premysleného systému môžu podobné preukazy vytvoriť občanov druhej kategórie z tých, čo sa zaočkovať nechcú alebo nemôžu (napríklad mladí ľudia, ktorí ešte neprišli na rad, tehotné ženy či ľudia so zdravotnými problémami). Očkovacie preukazy môžu tiež prehlbovať už existujúce nerovnosti a to hlavne v prípadoch, kedy marginalizované komunity nemajú prístup k očkovaniu či alternatívam, ako je testovanie. Napríklad v USA Afroameričania dostávajú vakcíny o polovicu pomalšie ako bieli Američania a v hispánskych komunitách je očkovanie ešte pomalšie. Tieto komunity takisto z rôznych dôvodov dôverujú lekárom oveľa menej a sú neochotnejší nechať sa očkovať. Pokiaľ sa krajiny rozhodnú používať tieto preukazy v širšom zmysle, ako to robí napríklad Izrael či USA, kde by dokonca zamestnávatelia mohli legálne požadovať vakcináciu ako podmienku k zamestnaniu/dochádzaniu do práce, môže to vyústiť do veľmi škodlivých nerovností. Z globálneho hľadiska situácia vyzerá podobne – zatiaľ čo bohaté krajiny majú dostatok vakcín a mnohé očakávajú, že zaočkujú svoje populácie do konca leta, v menej rozvinutých krajinách môže očkovacie úsilie skončiť až v roku 2023/24. Vakcinačné pasy tak môžu svet ešte viac rozdeliť na bohaté a chudobné krajiny, na tých, čo hranice prekročiť môžu a tých, čo nie. Nás na Slovensku navyše môže trápiť aj to, aké vakcíny bude EÚ pre svoje pasy akceptovať. Keďže Európska lieková agentúra neschválila ruský Sputnik V, je možné, že mnohí Slováci nebudú môcť tieto pasy dostať aj napriek tomu, že sa dajú zaočkovať. Vyzerá to však tak, že či už sa nám to páči, alebo nie, istá forma očkovacích preukazov nás neminie, bude teda extrémne dôležité, brať pri ich zavádzaní do úvahy dopady na rovnosť a slobody v post-covidovej spoločnosti.