Prečo prijať migrantov nie je dobrý nápad (III) – 1. regionálny turnaj SDL
Minulý týždeň sme vám priniesli argumenty, prečo by sme mali podporovať príchod migrantov a utečencov do Európy. Netreba ale vynechať ani druhú stranu debaty o imigrácii, akokoľvek je nepopulárna v liberálnych (niektorí by povedali kaviarenských) kruhoch.
Väčšina dát o imigrácii do EÚ pochádza z krajín so silnými väzbami na vonkajší svet, napríklad zo Spojeného kráľovstva, ktoré je ako bývalá koloniálna veľmoc cieľom množstva migrantov z tretieho sveta. Tam sa debata sústredí na väčšiu zodpovednosť vlád voči svojím vlastným občanom oproti cudzincom, a preto sa pozerá hlavne na vplyv prílevu migrantov na prijímajúcu krajinu. Treba sa ale zároveň zamyslieť nad tým, či imigrácia nevie uškodiť krajine, z ktorej prichádzajú, ako píšu The New York Times.
The Migration Observatory pod hlavičkou Oxfordskej univerzity zdôrazňuje, že celkové vplyvy migrácie sú ťažko predpovedateľné a závisia na miere vzdelania príchodzích, pracovnej sily v krajine a konkrétnej ekonomickej situácii. Aj keď nie je dokázaná súvislosť medzi nezamestnanosťou ako takou a migráciou, imigranti vedia z pracovného trhu vytlačiť domácich, a to obzvlášť skupiny s najnižšími príjmami. Tento argument prináša aj britská ministerka vnútra Theresa May, ktorá dodáva, že práve zmeny spôsobené masovou migráciou by znemožnili vláde reagovať na sociálne problémy súčasnou rýchlosťou, ohrozujúc životný štandard a sociálnu kohéziu (čokoľvek to znamená). Na ňu sa odvolávala aj Angela Merkel, keď pred piatimi rokmi ohlasovala smrť nemeckého multikulturalizmu. Tiež zdôrazňovala, že štát musí mať možnosť obmedziť počet imigrantov, aby dokázal ďalej napĺňať svoj účel.
Obavy sú založené často aj na existencii oddelených, neúplne integrovaných komunít, ktoré spôsobujú, že druhé a tretie generácie migrantov sa necítia doma nikde – a radikalizujú sa, čo vie v konkrétnych prípadoch vyústiť do teroristických útokov na symboly Západu, ako napríklad Charlie Hebdo. Tento vzorec sa opakuje pri kriminalite, kde síce prvá generácia kriminalitu znižuje, ale ich deti a vnúčatá si osvoja z okolia to horšie a páchajú rovnako veľa zločinov ako domáca populácia. Otázkou teda je, či sa integrácia dá robiť dobre, a zatiaľ sa zdá, že Európa tvárou v tvár mase migrantov zlyháva, a pripúšťa, že nestíha z krátkodobého hľadiska prijímať obrovské množstvo migrantov.
Argumenty proti migrácii vedia ale mať pôvod aj v progresívnych, feministických či sociálnodemokratických myšlienkach. Aj ikona modernej Keynesiánskej fjúžn ekonómie Paul Krugman hovorí o benefitoch obmedzenia imigrácie v minulosti, a prináša aj pekný prehľad jej vplyvov v americkom kontexte. Taktiež holandskí socialisti si urobili kariéru na odmietaní imigrácie ako zdroja zvyšujúcej sa nerovnosti. Vo Švédsku, krajine známej svojim proimigračným postojom, je socioekonomická rovnosť ohrozovaná práve mierou dlhodobej nezamestnanosti a výšky príjmov v segregovaných komunitách. Britský premiér David Cameron dodáva, že imigrácia v Británii spojená s nútenými manželstvami a ženskou obriezkou posúva rodovú rovnosť do minulosti.
Európa zjavne má konečnú kapacitu, ako tvrdí Bruegel – otázkou zostáva, či by ju úplné dlhodobé otvorenie hraníc presiahlo.
Photo CC BY-SA 3.0 Kim Aldis
