Poznámky k pripravovanej téze na 3. kolá regionálnych turnajov SDL
Pripravovaná téza na tretie kolá regionálnych turnajov SDL znie:
Rozhodovanie Európskej únie by nemalo podliehať zásade jednomyseľnosti.
Tento článok je úvodom do komplexnej problematiky a má ambíciu byť pre debatné tímy užitočný pri začiatku prípravy. Nie je záväzný pre rozhodcov a rozhodkyne a rozhodne neobsahuje všetky informácie, ktoré sú potrebné k pochopeniu problematiky a vytvoreniu kvalitných argumentov. Určite tak odporúčame debatérkam a debatérom vyhľadať si dodatočné informácie mimo rozsahu tohto článku a zamyslieť sa nad ďalšími spormi.
V článku najprv definujeme pojmy v téze, potom priblížime základný kontext debaty a neskôr vymenujeme niektoré dôležité spory. V poslednej sekcii nájdu debatérky a debatéri odkazy na články, ktoré by pri príprave mohli byť užitočné.
Definície a prehľad pojmov
Európska únia (“EÚ”) je unikátny politický a ekonomický zväzok dvadsiatich siedmich štátov. Dvadsaťsedem štátov ale znamená aj dvadsaťsedem názorov a práve preto je fungovanie EÚ komplexná otázka. Rozhodnutia EÚ sa prijímajú na rozličných úrovniach a skrz rozličné inštitúcie. Tie najdôležitejšie inštitúcie sú Európsky parlament, Európska rada, Rada Európskej únie, Európska komisia, Súdny dvor Európskej únie, Európska centrálna banka a Dvor audítorov (definované v Zmluve o Európskej únii, článok 13).
Pre účely debaty je v prvom rade potrebné rozumieť tomu, ako sa v EÚ prijímajú tie najdôležitejšie politické rozhodnutia. Európska rada sa skladá z hláv štátov alebo predsedov vlád členských štátov EÚ (Slovenskú republiku napríklad v Európskej rade zastupuje premiér). Na samitoch Európskej rady sa určuje všeobecné politické smerovanie a priority EÚ. Európska komisia je exekutívna inštitúcia, ktorá v praxi funguje ako “vládny kabinet” EÚ. Predkladá návrhy právnych predpisov EÚ a zabezpečuje ich vykonávanie. Každý členský štát menuje do Komisie jedného komisára alebo komisárku. O tom, ktorý návrh Komisie sa napokon stane záväzným právnym predpisom, rozhoduje Európsky parlament (skladá sa z priamo volených poslancov a poslankýň) a Rada Európskej únie.
Rada Európskej únie (“Rada”) je v kontexte tézy najdôležitejší orgán. Práve v Rade sa robí väčšina najdôležitejších politických rozhodnutí EÚ. Rada zároveň spolu s Európskym parlamentom spolurozhoduje o právnych predpisoch EÚ a plní tak dôležitú legislatívnu rolu. Rada sa skladá z ministrov a ministeriek členských krajín EÚ. To znamená, že počas rokovania o finančných otázkach sa v Rade stretávajú ministri a ministerky financií – v prípade že ide o inú tému, stretnutie prebieha medzi ministrami a ministerkami z iného rezortu. V princípe sa teda rozhodovanie EÚ nezaobíde bez súhlasu vlád členských krajín.
(Rozdiely medzi Radou a Európskej radou vedia byť na prvý pohľad zmätočné. Ak by ste sa chceli dozvedieť viac, odporúčame konzultovať: https://www.consilium.europa.eu/sk/council-eu/what-is-the-council/.)
Rozhodnutia v Rade sa prijímajú viacerými spôsobmi – záleží na tom, o akej otázke sa rozhoduje. Rada vie hlasovať rozličnými spôsobmi, napríklad:
- jednoduchá väčšina (za návrh hlasuje aspoň 14 z 27 členských štátov),
- kvalifikovaná väčšina (za návrh hlasuje aspoň 55% členských štátov, ktoré zároveň reprezentujú aspoň 65% populácie EÚ),
- jednomyseľnosť (žiaden členský štát nie je proti).
Pre lepšiu vizualizáciu spôsobov rozhodovania odporúčame vyskúšať si hlasovaciu kalkulačku: https://www.consilium.europa.eu/sk/council-eu/voting-system/voting-calculator/.
Jednomyseľné hlasovanie sa uplatňuje pri otázkach, ktoré sa považujú za citlivé. V súčasnosti je nevyhnutný jednohlasný súhlas členských štátov pri rozhodovaní v týchto otázkach:
- spoločná zahraničná a bezpečnostná politika EÚ,
- občianstvo (udeľovanie nových práv občanom EÚ),
- členstvo v EÚ,
- harmonizácia vnútroštátnych právnych predpisov v oblasti nepriameho zdaňovania,
- financie EÚ (vlastné zdroje, viacročný finančný rámec),
- niektoré predpisy v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí (napr. rodinné právo, operačná policajná spolupráca…),
- harmonizácia vnútroštátnych právnych predpisov v oblasti sociálneho zabezpečenia a sociálnej ochrany.
V praxi to znamená, že ak v týchto otázkach čo i len jeden členský štát nesúhlasí, nemôže byť spravené žiadne rozhodnutie na európskej úrovni.
(Poznámka: Aj Európska rada prijíma viaceré rozhodnutia jednomyseľne. Väčšina rozhodnutí sa ale v praxi robí na úrovni Rady EÚ, preto sa tento článok prevažne zameriava na Radu. Vo vašej vlastnej príprave je vhodné upratať si dôkazy podľa toho, ku ktorému aspektu rozhodovania patria. Téza očakáva, že kriticky zhodnotíte úlohu, ktorú jednomyseľnosť v EÚ zohráva. Nebojte sa byť kreatívni.)
Kontext debaty
Zásada jednomyseľnosti je už dlhodobo pomerne kontroverznou témou. Počas procesu prehlbovania európskej integrácie sa v priebehu rokov znížil počet otázok, ktoré podliehajú jednomyseľnému rozhodovaniu. Jednomyseľné hlasovanie bolo zväčša nahradené hlasovaním kvalifikovanou väčšinou. Otázky, akými sú spoločná zahraničná a bezpečnostná politika EÚ, členstvo v EÚ, alebo dane, však naďalej podliehajú zásade jednomyseľnosti.
Jednomyseľnosť budí mnoho vášní najmä v otázkach spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ. V tomto prípade sa často spomína Maďarsko, ktoré viackrát vetovalo spoločné postoje EÚ k Ukrajine. Právo veta si ale uplatňujú aj iné štáty – Cyprus napríklad v roku 2020 vetoval európske sankcie voči Bielorusku. To ale neznamená, že zahraničná politika je jediná téma, na ktorú sa tímy môžu počas prípravy zamerať. Daňové otázky a rozširovanie EÚ o nové členské štáty tiež vedia pôsobiť kontroverzne: Česká republika v roku 2006 vetovala zvyšovanie daní na pivo. Francúzsko zas v roku 2019 zablokovalo prístupový proces do EÚ Severnému Macedónsku.
Viacero členskyćh štátov, európskych lídrov, ako aj expertov a expertiek na európske politiky sa postavilo za zrušenie pravidla jednomyseľnosti. Hlavné výčitky smerujú k sťaženej efektivite rozhodovania, ak môže jeden štát zablokovať zvyšných dvadsaťšesť. Naopak, hlavne menšie štáty bojujú za zachovanie si práva veta. Obavy smerujú prevažne k tomu, že menšie štáty budú v citlivých otázkach vydané na milosť a nemilosť veľkým štátom.
Možné spory
Akým iným spôsobom hlasovania sa dá nahradiť jednomyseľnosť?
Bola by EÚ po zavedení tézy funkčnejšia a prijímala by rozhodnutia efektívnejšie?
Prečo si niektoré členské štáty uplatňujú právo veta?
Je zásada jednomyseľnosti nástroj, vďaka ktorému môže jeden štát “vydierať” zvyšné?
Aký by bol vplyv na menšie členské štáty? A aký by bol vplyv na tie najväčšie a najvplyvnejšie?
Aký by bol vplyv na zahraničnú politiku EÚ?
Ako by zrušenie zásady jednomyseľnosti ovplyvnilo iné aspekty európskych politík (ako napr. dane a občianstvo EÚ)?
Je možné rozširovať EÚ o ďalšie členské štáty a aj tak zachovať zásadu jednomyseľnosti?
Aké sú výhody konsenzuálneho rozhodovania a hľadania kompromisov?
Akú mieru suverenity by si členské štáty mali zachovať?
Odporúčané zdroje
SK:
https://european-union.europa.eu/institutions-law-budget/institutions-and-bodies/search-all-eu-institutions-and-bodies/council-european-union_sk (stručný prehľad fungovania Rady)
https://www.irozhlas.cz/zpravy-svet/pravo-veta-eu-suverenita-clenske-zeme-rozhodovani_2311080500_aur
https://plus.rozhlas.cz/jiri-pehe-bez-omezeni-prava-veta-nebude-rozsireni-eu-9091229
https://www.postoj.sk/114617/sme-proti-zruseniu-prava-veta-v-europskej-unii
https://www.europarl.europa.eu/about-parliament/sk/powers-and-procedures/legislative-powers (poznámky k legislatívny procesu)
https://op.europa.eu/webpub/com/abc-of-eu-law/cs/ (prehľad európskeho práva)
https://open.spotify.com/episode/7H2693XxRqG0aYu9yNFuwW?si=CUrWvaIFTsuL1MqXQ5pekA
EN:
https://blogs.lse.ac.uk/government/2016/06/03/how-does-the-eu-actually-work/ (Poznámka: Krátky prehľad základných pojmov a legislatívneho procesu EÚ. Myslite ale na to, že blog bol napísaný pred Brexitom.)
https://www.politico.eu/article/no-quick-fix-eu-foreign-policy-unanimity-rule/
https://www.politico.eu/article/qmv-versus-unanimity/
https://carnegieeurope.eu/strategiceurope/89652
https://balkaninsight.com/2022/12/21/in-defence-of-the-eu-veto/
Ďalšie zdroje (EN)
https://europeum.org/data/articles/pisklova-intempl-final.pdf
https://www.theguardian.com/commentisfree/2023/nov/23/eu-expand-europe-security-crisis-costs
https://www.swp-berlin.org/10.18449/2022C61/
https://carnegieeurope.eu/strategiceurope/91568
