Poznámky k pripravovanej téze na 2. kolá regionálnych turnajov SDL
Pripravovaná téza na druhé kolá regionálnych turnajov SDL znie:
„Tolerancia vojenských intervencií USA po Druhej svetovej vojne spôsobila svetu viac škody, ako úžitku.“
Na druhé kolo sme vybrali ťažšiu tézu, preto je aj táto kocka dlhšia a hlbšia, ako je zvykom. Od debát na regionálkach sa nutne neočakáva alebo nevyžaduje až takáto hĺbka. Dúfame však, že vám tento článok pomôže ako úvod do tézy.
Téza je komplikovaná a budovanie kvalitného kejsu bude vyžadovať výskumnú a strategickú prípravu s ohľadom na šedé odtiene problému. Nasledujúce informácie treba brať ako potenciálne východiskové body na ktorých možno stavať.
Prečo USA
Od roku 1798 podnikli Spojené štáty americké 469 vojenských intervencií, z toho 251 od konca Studenej vojny po roku 1991. Po Druhej svetovej vojne prevzali USA od Británie žezlo svetového hegemóna, od rozpadu Sovietskeho zväzu v roku 1991 boli jedinou svetovou superveľmocou. Možno povedať, že zahraničná politika nijakého štátu nemala výraznejší vplyv na vývoj moderných dejín.
Porovnávanie
Bremenom súhlasnej strany nie je predstaviť model alebo konkrétnu politiku, ale komparatívne preukázať že negatíva subjektu prevažujú nad jeho pozitívami. Taktiež treba podotknúť, že ŤAŽISKOM DEBATY NIE SÚ INTERVENCIE AKO TAKÉ, ALE ICH TOLERANCIA.
Čo je intervencia?
Vojenská intervencia je použitie alebo hrozba použitia vojenských síl jedného štátu na území alebo vo výsostných vodách druhého štátu. Môže sa tak stať so zvolením druhého štátu alebo bez neho.
Nie každá intervencia je vojna, väčšina vojen však začína intervenciou. Nie každá intervencia je vojenská – veľký počet zásahov do vnútornej politiky štátov sa deje prostredníctvom spravodajských služieb, podpory politických hnutí, tzv. hybridnej vojny atď.
Existujú prípady, kde ozbrojené sily jedného štátu zasahujú na území druhého štátu na jeho pozvanie, napríklad intervencia ruskej armády v Kazachstane v roku 2022. Často sa tak deje počas občianskych vojen; medzi nedávne príklady možno počítať francúzsku intervenciu v Mali, saudskoarabskú intervenciu v Jemene, ruskú v Sýrii. Samozrejme, v kontexte občianskej vojny je ťažšie určiť, či je pozývajúca entita naozaj legitímnou vládou štátu.
Právna rovina
Táto debata nie je o zákonnosti intervencií. Je však možné, že sa tejto otázky dotkne. Nasledujúce odstavce sumarizujú právny rozmer debaty a majú slúžiť ako východisko, pokiaľ sa tímy rozhodnú túto otázku riešiť.
Zákonnosť vojny historicky reguloval samostatný právny režim nazývaný jus ad bellum (doslova právo na vojnu). Po Druhej svetovej vojne prijalo medzinárodné spoločenstvo systém Organizácie Spojených národov, ktorého súčasťou je zákaz použitia (hrozby) vojenskej sily.
Čl. 2 Charty OSN:
„Všetci členovia Organizácie Spojených národov sa vystríhajú vo svojich medzinárodných stykoch hrozby silou alebo pouźitia sily proti územnej celistvosti alebo politickej nezávislosti každého štátu, ako aj každého iného spôsobu nezlučiteľného s cieľmi Organizácie Spojených národov.“
Samozrejme, to neznamená, že vojenská intervencia je vždy protiprávna. V prípade intervencie na pozvanie nie je ohrozená územná celistvosť a politická nezávislosť druhého štátu a podobné zásahy sú dlhodobo akceptovanou súčasťou medzinárodného práva (ako hovorí napríklad Medzinárodný súdny dvor v prípade Vojenských a polovojenských aktivít v a proti Nikarague [Nikaragua v. USA]).
Taktiež má Bezpečnostná rada (výkonný orgán) OSN právomoc autorizovať použitie vojenskej sily proti určitému štátu v prípade ohrozenia medzinárodného mieru a bezpečnosti.
Čl. 41 Charty OSN:
„Ak Bezpečnostná rada usúdila, že opatrenia podľa článku 41 neboli dostatočné, alebo ak by sa ukázali nedostatočnými, môže podniknúť leteckými, námornými alebo pozemnými silami takú akciu, aká je potrebná na zachovanie alebo obnovenie medzinárodného mieru a bezpečnosti. Táto akcia môže zahrňovať demonštrácie, blokádu a iné operácie leteckými, námornými alebo pozemnými silami členov Organizácie Spojených národov.“
V neposlednom rade existuje aj tvrdenie, že vojenská intervencia je legálna, pokiaľ má humanitárnu povahu, t.j. pokiaľ má za cieľ ochrániť ľudské práva v napadnutom štáte. Toto odôvodnenie bolo použité napríklad pre bombardovanie Srbska alianciou NATO v roku 1999. V medzinárodnom práve zatiaľ neexistuje konsenzus o zákonnosti podobných vojenských intervencií.
Štáty môžu samozrejme použiť vojenskú silu aj v sebaobrane.
Stručné dejiny vojenských intervencií USA
V roku 1823 (teda takmer presne pred dvoma storočiami) predstavil piaty prezident USA James Monroe tzv. Monroe doctrine, podľa ktorej mali Spojené štáty výsostné právo (na úkor európskych mocností) zasahovať do záležitostí štátov Strednej a Južnej Ameriky resp. celej Západnej hemisféry.
V Druhej polovici devätnásteho storočia (po dobyvačnej Mexicko-americkej vojne) tieto ambície prerástli americký kontinent. V Španielsko-americkej vojne (1898) sa sféra vplyvu USA rozšírila po Filipíny a do Pacifiku všeobecne (aj keď jej odôvodnením bola občianska vojna na Kube).
Posledným tabu boli intervencie v Európe, ktoré Spojené štáty prekonali v Prvej svetovej vojne.
Po Druhej svetovej vojne možno hovoriť o dvoch obdobiach. Prvým je Studená vojna, počas ktorej Spojené štáty a Sovietsky zväz súťažili o geopolitický a ideologický vplyv, často prostredníctvom vojenských a iných zásahov. Vyjadrením týchto snáh bola napr. Truman doctrine, v rámci ktorej Spojené štáty poskytovali (aj vojenskú) podporu liberálnym demokraciám, v ktorých hrozil obrat ku komunizmu. Počas Studenej vojny tvorili vojenské intervencie súčasť politiky väčšiny veľmocí: napr. Spojené kráľovstvo zasahovalo v Egypte, Sovietsky zväz v Etiópii a Kongu, India v Bangladéši.
Po Studenej vojne ostali Spojené štáty jedinou a poslednou superveľmocou zemegule. V tomto období získali popularitu tzv. humanitárne intervencie, ale aj zásahy proti režimom, ktoré „ohrozovali globálnu bezpečnosť“.
Vybrané príklady, na ktoré sa môžu tímy bližšie pozrieť (je samozrejme mnoho iných)
Kórea (1950-53)
Kongo (1960-67)
Kuba (1961)
Grenada (1983)
Nikaragua (osemdesiate roky)
Haiti (1994 a 2004)
Juhoslávia (1999)
Afganistan (2001-21)
Irak (2003)
Sýria (2011-súčasnosť)
Lýbia (2011-súčasnosť)
Čo je tolerancia?
Tolerancia v Krátkom slovníku slovenského jazyka. Pre účely tejto debaty je definícia, samozrejme, ponechaná tímom. Všeobecne však treba chápať, že slovo tolerancia môže mať širší význam od ľahostajnosti až po „trpenie“ niečoho.
Reakcie medzinárodného spoločenstva na vojenské intervencie predstavujú rovnako komplikovanú otázku, ako intervencie samy. Napríklad inváziu Grenady britská vláda Margaret Thatcherovej otvorene (na pôde OSN) podporila, v súkromí ňou však bola znepokojená. Intervencie v Ázii sa všeobecne stretli s ľahostajnosťou či podporou, aspoň v rámci tzv. Západu.
Počas Studenej vojny boli intervencie súčasťou politiky takmer všetkých veľmocí, po rozpade Sovetiskeho zväzu sa stali, s výnimkou USA, vzácnejšími.
Niektoré štáty západnej Európy na začiatku 21. storočia kritizovali americké intervencie – napr. v Iraku – no štáty strednej a východnej Európy (tzv. New Europe), zvykli politiku USA podporovať.
Kritici intervenčnej politiky, najmä verejní intelektuáli a pod. dlhodobo napádali intervencie z niekoľkých úhlov: často ich sprevádzali porušenia humanitárneho práva, no vznikla aj obava, že vojenské zásahy znormalizuje, a ďalšie štáty sa začnú správať podobne.
Súperi USA, najmä Rusko a Čína, túto politiku kritizovali (ich dôvody už sú druhá otázka), všeobecne je však ťažké nájsť (dokonca aj u nich) niečo pripomínajúce jasné odsúdenie násilnej a často nelegálnej politiky vojenských zásahov.
Na zhrnutie
Ochota USA podnikať vojenské výpravy do iných štátov je neopomenutelnou súčasťou svetového poriadku. Tieto zásahy často, no nie vždy, porušujú text medzinárodného práva. Niektoré vojenské intervencie mali za cieľ chrániť demokraciu, niektoré ju zničili. Niektoré boli „úspešné“, niektoré nie.
Možné spory
Čo sú potenciálne pozitíva a negatíva vojenských intervencií?
Aké sú kritériá, podľa ktorých hodnotíme úspech, resp. neúspech vojenskej intervencie?
Priniesli americké vojenské intervencie svetu viac alebo menej stability?
Je nový trend „humanitárnych“ intervencií správny? Resp. má najsilnejšia mocnosť právo stavať sa do pozície „svetového policajta“?
Ako ovplyvňuje zahraničná politika USA ostatné štáty? Zvyšuje to pravdepodobnosť, že sa rozhodnú medzinárodné právo ignorovať a porušovať, alebo ju to znižuje? Umožnili im dejiny aspoň na oko ospravedlňovať vlastnú vojenskú politiku?
Zdroje:
Drahé, krvavé a nešťastné. Fungujú americké a európske vojenské intervencie?
(čiastočný) Prehľad vojenských útokov USA od vojny vo Vietname
https://www.noviny.sk/zahranicie/118253-prehlad-vojenskych-utokov-usa-od-vojny-vo-vietname
Trumpova doktrína: Ako nahradil vojenské intervencie ekonomickými
https://www.trend.sk/trend-archiv/trumpova-doktrina-ako-nahradil-vojenske-intervencie-ekonomickymi
Týždňový newsfilter: „Ačohentizmus“, ktorý predvádza Pellegrini s ďalšími, je podlý a trápny
https://www.youtube.com/watch?v=8y4PTwm4gTg
Russia-Ukraine war: Putin is now doing what he accused America of – regime change
https://www.middleeasteye.net/opinion/russia-ukraine-war-putin-doing-america-regime-change
American Intervention in Failing Countries is Necessary
https://www.e-ir.info/2011/05/12/american-intervention-in-failing-countries-is-neccessary/
(americké pološtátne zdroje)
(z roku 2000) Doing it right: the future of humanitarian interventions
https://www.brookings.edu/articles/doing-it-right-the-future-of-humanitarian-intervention/
The West must reassess its record on foreign intervention
(čínsky štátny zdroj) Why a U.S. obsession with meddling in other countries seriously jeopardizes world peace
https://english.news.cn/20220811/316b626cc54f43aebb934c7863acb5c5/c.html
(rozhovor s Noamom Chomskym) The new imperialism
