Matematici hľadajú krásu
Väčšina článkov o matematike začína nejakou obmenou deklarácie, ako veľmi ju autor nemal rád. My na Kocke matematiku ľúbime z celého srdca a preto sa chceme dnes s touto láskou podeliť.
Matematika na základnej a strednej škole zahŕňa obrovské množstvo mechanického drilovania aritmetiky a základnej algebry, pričom to čo je na nej najkrajšie sa vynecháva. Matematické dôkazy vedia mať v sebe neuveriteľnú eleganciu, krásu, ktorá v niečom pripomína gotické katedrály – základne kamene vystavané do monumentálneho a často prekvapivého výsledku. Občas sa zastavíte s privretými očami, poškrabete sa na hlave a rozmýšľate ako to mohlo niekomu napadnúť. Britskí vedci dokonca ukázali, že krásna matematika stimuluje rovnaké centrá mozgu ako umenie.
Skutočná matematika je však aj poriadna drina. V dnešnom hlavnom článku z New Yorkeru vám ponúkame profil čínskeho matematika, ktorý sám dokázal 150 rokov starú vetu z teórie čísel. Táto veta nemá absolútne žiadne uplatnenie v akomkoľvek vednom odbore, ide o čistú matematiku robenú pre jej vlastnú krásu. Článok jednak jednoducho vysvetľuje o čo ide, ale aj ukazuje Yitanga Zhanga ako nezvyklého a zaujímavého človeka.
Ak však máte záujem o niečo prístupnejšie, dobrý začiatok je aj film Kód Enigmy (Imitation Game) o slávnom britskom matematikovi Alanovi Turingovi s Benedictom Cumberbatchom v hlavnej role. Film je vysoko aktuálny aj vzhľadom na blížiace sa referendum (Turinga po vojne chemicky vykastrovali kvôli jeho homosexualite, on následne spáchal samovraždu).
Foto: Randall Munroe, xkcd
