Máme resuscitovať ľudí nakazených ebolou?
Obidva prípady nákazy ebolou v Spojených Štátoch boli sestričky ošetrujúce iných nakazených. Má medicínsky personál povinnosť podstupovať toto riziko?
Ebola je smrteľná choroba (>70%) na ktorú nepoznáme liek, vieme iba tíšiť bolesť a starať sa o symptómy. Ide o hemoragickú horúčku, čo ľudským jazykom znamená, že hoci choroba začína ako klasická horúčka (bolesti hlavy, zvýšená teplota, bolesť hrdla a svalov), následne pokračuje zvracaním, hnačkou, zlyhávaním vnútorných orgánov a krvácaním zo slizníc. Prenáša sa kontaktom s telovými tekutinami, našťastie nie vzduchom. Epidémia v Afrike zasiahla Libériu, Sierra Leone, Guineu, Nigériu a Senegal a zatiaľ si vyžiadala vyše 4800 životov. Viac o biologických aspektoch eboly a o tom akú rolu môže pri tom zohrávať genomika píše New Yorker.
V tomto článku z New York Times môžete nájst argumenty prečo by sestričky a doktori nemali praktizovať kardiopulmonárnu resuscitáciu na pacientoch s ebolou. Argumenty sú to zaujímavé – ide jednak o ochranu doktorov a sestier ale aj pacientov. Pri CPR dochádza často k zlomeniu rebier čo môže týmto pacientom spôsobit nekontrolované vnútorné krvácanie.
V druhom dnešnom článku si môžte prečítať alternatívny model ako zabrániť nakazeným pricestovať do US zo západnej Afriky. Väčšinou sa spomínajú dve možnosti – buď nepúšťať nikoho alebo všetkých. Randall Hyer navrhuje spôsob ako ukontrolovať, kto cestuje a kam takzvanými zdravotnými vízami. O čom to je sa môžte dočítať viac tu.
Foto reerdahl, Flickr
