Lekári by mali mať povinnosť oznámiť polícii, že pacient užíva nelegálne návykové látky
Téza v kontexte lekárskej etiky pojednáva o rozpore, v ktorom sa lekár nachádza, ak na miskách váh stojí ochrana súkromia pacienta a spoločenská zodpovednosť lekára v boji proti nelegálnym drogám. Úlohou účastníkov debaty je vysvetliť, prečo by do takéhoto rozhodovania mali alebo nemali vstúpiť inštitúcie a určiť, ako sa lekár má správať.
Súhlasný tím
Existujú dva základné predpoklady, ktoré potrebuje súhlasný tím vysvetliť:
- Nelegálne drogy sú problém, ktorému je nutné venovať razantnú pozornosť.
- Lekári sú vhodným aktérom, ktorý takúto pozornosť môže sprostredkovať.
Po stanovení týchto predpokladov sa môžeme venovať samostatným argumentom:
- Ochrana jednotlivca
- Lekár je zodpovedný za zdravie svojich pacientov. Ak zistí, že jeho pacient sa stal obeťou závislosti na drogách, môže jeho nahlásenie do registrov polície pomôcť dostať pacienta do odvykacích štruktúr, hoci možno proti jeho vôli.
- Ochrana spoločnosti
- Lekári majú nielen zodpovednosť voči jednotlivým pacientom, ale aj voči spoločnosti. Ak existuje podozrenie, že užívanie návykových látok môže viesť k verejnému nebezpečenstvu (napr. šírenie infekčných ochorení medzi injekčnými užívateľmi), hlásenie takýchto prípadov polícii môže byť v súlade s ich povinnosťou chrániť zdravie verejnosti.
- Odstrašujúci efekt
- Strach z možnosti, že budú nahlásení polícií, môže pomerne veľké množstvo ľudí odradiť od užívania drog, prípadne ich minimálne motivovať drogu vysadiť (ak je to možné) pred plánovanými zákrokmi, čo môže zjednodušiť liečbu.
Nesúhlasný tím
Nesúhlasný tím má v tejto téze určitú voľnosť vo výbere stratégie. Môže napríklad tvrdiť, že nelegálne návykové látky nie sú problém a teda nie je nutné ho riešiť. Druhou možnosťou je tvrdiť, že návykové látky síce problémom sú, ale nahlasovať pacientov polícii nie je správny spôsob, ako tento problém riešiť.
V oboch prípadoch sa ponúkajú kľúčové argumenty:
- Právo na súkromie
- Užívanie akýchkoľvek látok je slobodným rozhodnutím jednotlivca, ktorý ako jediný dokáže cítiť svoju bolesť a svoj pôžitok. Zdravotníctvo by malo byť miestom, kam pacient prichádza riešiť svoje zdravotné problémy, nie byť inštitucionálne šikanovaný za svoje životné rozhodnutia. Súkromie v zdravotníctve teda musí byť zachované.
- Dôverný vzťah lekára a pacienta
- Je významným záujmom spoločnosti, aby čo najväčší počet ľudí riešil svoje zdravotné problémy čo najskôr po tom, ako sa objavia. Ak sa užívatelia drog budú báť o svoje súkromie a slobodu, k lekárovi jednoducho neprídu alebo urobia všetko pre to, aby drogy pred lekárom zatajili. To povedie k absencii, oneskoreniu alebo neefektivite prípadnej liečby, čo zaťaží pacienta, jeho blízkych a celú spoločnosť.
- Riziko zneužitia systému
- Ak by sa takáto povinnosť zaviedla, mohlo by dôjsť k jej zneužitiu. Polícia by mohla byť informovaná o pacientoch bez dostatočných dôkazov, čo by mohlo viesť k nedôvodnému trestnému stíhaniu osôb, ktoré by nemuseli byť skutočne zapojené do užívania alebo distribúcie drog.
