Januárová téma IV: Adopcie LGBT
O detských domovoch nie je veľa vedeckých štúdií. Západná kultúra a poväčšinou aj akademická komunita ich vníma ako pozostatok niekedy z dôb Olivera Twista, alebo niečo, čo sa deje v Rumunsku. Preto je ťažké na základe tvrdých dát porovnávať kvalitu života detí v detských domovoch s deťmi adoptovanými pármi rovnakého pohlavia, aj keď štúdie existujú.
Môžeme sa tiež pozrieť na výsledky gay rodičovstva ako takého a dopad detských domovov na budúcnosť dieťaťa. Pokiaľ sa pri deťoch vychovávaných gay rodičmi ukáže horšia kvalita života a deti v detských domovoch sa budú mať pomerne dobre, nie je dôvod homosexuálov nechať si adoptovať cudzie deti. Naopak, deti z detských domovov budú šťastnejšie v gay rodinách ak sa nezistia rozdiely od heterosexuálnych rodín a detské domovy znižujú predpoklady na šťastný život.
Výchova detí LGBT
O tejto téme sa veľa napísalo, väčšinou pomerne tendenčne, selektívne a hlavne na základe anekdot, nie štúdii na väčších skupinách detí. Napríklad, možno ste čítali článok na Hlavých správach (ktorý z o chvíľu zrejmého dôvodu nebudeme linkovať) o negatívnych skúsenostiach detí vychovávaných pármi rovnakého pohlavia. Píše o sexuálnom zneužívaní, izolácii od normálneho heterosexuálneho sveta a neschopnosti rodičov. My vám prinášame niečo ešte lepšie – pôvodný článok Washington Postu „Deti gay párov sú proti homosexuálnym manželstvám, rozprávajú o nespokojnom vyrastaní“, na ktorý sa slovenský preklad odvoláva, a to dokonca v plnom znení vrátane podtitulku: „Väčšina z nich nesúhlasí, vravia, že nemožnosť rodičov sa zosobášiť im upiera stabilitu a právnu ochranu“. Preklad teda vyvoláva falošný dojem, že medzi deťmi vychovávanými homosexuálmi panuje zhoda o škodlivosti tejto formy rodiny – ako jeden z mnohých, ktoré sa odvolávajú na zahraničné zdroje.
Pozrime sa radšej na tie tvrdé dáta – ako sa majú deti v homosexuálnych rodinách? Potrebuje dieťa otecka aj mamičku na zdravý vývoj, ako by povedal pán Chromík? Takéto niečo sa zistí pomerne jednoducho, metaanalýzou, ktorá zozbiera všetky dáta z dostupných štúdii a dá ich dokopy. Tieto výskumy zhromaždil napríklad Harvard pre študentov žurnalistiky a preložil ich do zrozumiteľného jazyka.
Výsledky sú prekvapivo jednoznačné:
Deti v akejkoľvek rodine majú rovnakú vyššiu šancu prejsť školou než deti v detských domovoch.
Deti počaté lesbami pomocou umelého oplodnenia sú neodlíšiteľné od detí heterosexuálnych žien.
V poslednom rade, dve štúdie pre ľudí s prístupom na odborné žurnály: gay rodičia vedia dať deťom rovnaké vzory ako heterosexuálni a jediný rozdiel medzi hetero a homo rodičmi je, že homosexuálni rodičia považujú svoj vzťah k deťom za lepší než heterosexuálni. Niektoré štúdie hovoria tiež o väčšej neistote detí o svojej sexualite a otvorenosti vzťahom s rovnakým pohlavím oproti svojim rovesníkom, no z dlhodobého hľadiska u nich nie je rozdiel v pomere orientácií. Zároveň je u nich podľa niektorých štúdiií menšií tlak na konformnosť k rodovým stereotypom, čo neznamená, že malí chlapci sa u dvoch lesieb menia na ženy, ale že častejšie budú nasledovať svoje sny a talenty miesto spoločenských konvencií. Napríklad dievča s talentom na matematiku pôjde študovať inžinierstvo a chlapec, ktorý má úprimne rád deti, sa s nimi nebude hanbiť ostať doma na rodičovskej dovolenke. Toto je napríklad situácia, kde vie byť pre dieťa prospešné nemať mužský aj ženský vzor, lebo aktivity v domácnosti nejako musia byť rozdelené aj vrámci páru rovnakého pohlavia a takéto dieťa nemá dojem, že niektoré činnosti a zamestnania sú vhodné len pre ľudí jedného pohlavia.
Máte peer-reviewed výskum, ktorý nesúhlasí a nereagovali naň v menovaných štúdiách? Ozvite sa nám v komentároch.
Detské domovy
Väčšina adopcií homosexuálmi vo horeuvedených štúdiách sa týka biologického dieťaťa jedného rodiča v homosexuálnom vzťahu, kde dieťa už homosexuálnych rodičov má, ide len o formálne uznanie partnera ako nevlastného rodiča. Nie je však pravda, že gayovia a lesby by si deti aj tak nechceli adoptovať. Počet opustených detí adoptovaných homosexuálmi napríklad v Anglicku rastie, tak isto rastie pomer detí osvojených pármi rovnakého pohlavia oproti párom opačného pohlavia, dosahujúc 7%. To je dokonca viac než štandardne uvádzaná rozšírenosť homosexuality, takže homosexuáli prispievajú k vyprázdňovaniu detských domovov pomerne ešte viac než heterosexuáli. Preto je dôležité pozrieť sa na to, ako je deťom v detských domovoch. Tu je odpoveď trochu nejednoznačnejšia.
Podľa najnovších výsledkov vedia byť detské domovy prospešné pre konkrétny typ detí, potrebujúci sústavný dozor, pokiaľ im je zabezpečená psychologická pomoc. Nejde však o dlhodobé riešenie a už vôbec sa nepredpokladá, že dieťa strávi v domove celé detstvo. České detské domovy hlásia, že polovica chovancov má po odchode z domova problémy so zákonom, následkom napríklad toho, že iba 1,2% má maturitu a menej než jeden z 300 ukončí vysokú školu. Chudoba a bezdomovectvo ohrozujú skoro všetky deti z detských domovov.
Slovenská Generálna prokuratúra zverejnila tiež dokument, v ktorom popisuje kriminalitu v detských domovoch a školách. Celkový prehľad o nevhodnosti detských domovov vlastne pre výchovu kohokoľvek nájdete aj na stránke slovenského psychologického recenzovaného žurnálu Prohuman.
Výhrada vo svedomí
Napriek tomuto všetkému samozrejme stále existujú ľudia, pre ktorých je neakceptovateľné sobášiť gayov a napomáhať im v adopcii, napríklad kvôli náboženskému presvedčeniu. Otázka je, či je takéto konanie bližšie lekárovi, čo z presvedčenia odmietne vykonať eutanáziu, alebo primátorovi, ktorý odmietne zosobášiť černocha s beloškou. Môže zákon vyžadovať, aby moslimská charita rozdávala aj darovanú slaninu, aby katolícky sudca udelil trest smrti, či vojenskú službu od džinistu?
V každom prípade existuje reálna hrozba, že ľudia, ktorí nepovažujú homosexuálne vzťahy za vhodné na výchovu detí by mohli byť nútení sprostredkovať deti buď aj im alebo nikomu. Napríklad v Británii. Tiež existuje príklad slovenskej rómskej rodiny, ktorej deti boli odobraté a následne adoptované homosexuálnym párom napriek ich nesúhlasu.
Nakoniec malá odbočka k manželstvám: niečo podobné sa deje pri civilných manželstvách, kde majú v mnohých krajinách úradníci povinnosť vyhovieť žiadosti o uzavretie manželstva aj pri homosexuálnom páre napriek svojmu presvedčeniu. Otvára sa tak zložitá otázka, do akej miery by sa mali udeľovať výnimky zo zákonov na základe náboženstva či presvedčenia. V každom prípade však nie sú zdokumentované prípady, kde by štát prikázal cirkvi sprístupniť manželstvo homosexuálom nasilu.
Záver
Na základe dostupných dát sú adopcie homosexuálmi neškodné a deti sa v gay rodinách majú rovnako dobre ako v štandardných, rátajúc aj so stigmou a šikanou vyplývajúcou napríklad z dvoch oteckov. Existuje však reálne riziko, že ľudia, ktorí s výsledkami štúdií nesúhlasia, budú musieť konať proti svojmu presvedčeniu, ak sa takéto adopcie legalizujú.
Update 2.2.: Denník N napísal článok na rovnakú tému s podobným výsledkom, ale zaoberá sa aj inými otázkami referenda. Opäť privítame racionálnu vyargumentovanú kritiku v komentároch.
