Debrief ku prvému celoslovenskému turnaju

Na prvom celoslovenskom turnaji SDL si debatérky a debatéri mohli zadebatovať na nasledujúce tézy:

Na smartfónoch používaných deťmi do 18 rokov by mal byť štátom stanovený denný limit na screen time.

Ústavní činitelia Slovenskej republiky a ich blízki rodinní príslušníci by mali byť povinní zverejňovať svoje príjmy a výdavky

Manželská nevera by mala byť trestná.

Je v záujme verejne známych osobností z LGBTQ komunity na Slovensku, aby sa verejne prihlásili k svojej orientácii.

V tomto článku k týmto tézam nájdete debriefingové materiály vypracované tézovým výborom.

Téza: Na smartfónoch používaných deťmi do 18 rokov by mal byť štátom stanovený denný limit na screen time.

 Infoslide: Vo svete kde existuje aplikácia X, ktorá monitoruje používanie telefónu počas dňa a po presiahnutí maximálneho počtu hodín zablokuje telefón a povolí iba telefonáty. Screen time je čas strávený aktívnym využívaním aplikácií a služieb na mobile.

Smartfónom je spoločnosť vystavená každú hodinu každého dňa. Cez internet dokážeme sledovať nové správy, písať si s ľuďmi cez pol zemegule, nájsť informácie v zlomku sekundy. Stále väčšia a väčšia časť životov ľudí je strávená na sociálnych sieťach, uložená na cloude, závislá na informáciách v telefóne. Každému sa stalo, že si na päť minút otvoril Instagram, Facebook, TikTok či Youtube a zrazu sa prebral po hodine bezmyšlienkovitého skrolovania. Mať telo ako instagramoví influenceri a influencerky, mať tvár ako cez filter a mať kopu lajkov je snom veľkého počtu ľudí. V čase pandémie sa to celé ešte prehĺbilo. Cez obrazovky ľudia pracovali, deti sa vzdelávali. A práve tie sú najviac náchylné na nechcené javy, ktoré sprevádzajú časté používanie telefónu. V tejto téze sme sa zamysleli nad tým, akú veľkú časť života detí tvorí smartfón. Aké vplyvy môže mať takéto obmedzenie, a či je vôbec oprávnené.

Definície:

Súhlasný tím si nemusel definovať presný počet hodín, ktoré by boli v rámci screen timu povolené. Otvára to priestor pre debatu o technikalitách a nie o skutočných princípoch a hodnotách. Úplne postačujúce by bolo ak by sa oba tímy zhodli a pracovali s premisou, že to bude rozumný počet hodín na deň.

S línia:

Na predstavenie problému, ktorý ako súhlasná línia ide riešiť takýmto opatrením a súčasné pripravenie si pôdy na vaše argumenty sa dal použiť jednoduchý príklad z bežného života o trávení obrovského množstva hodín na internete, sociálnych sieťach a aký to má na deti, mladých následne vplyv (nestíhanie domácich úloh, neschopnosť sa zabaviť bez telefónu, prílišné porovnávanie sa s osobami na internete).

Tri možné argumenty:

→ Telefóny deťom prinášajú okamžité uspokojenie (instant gratification). Takto dostaneme šťastie, uspokojenie bez čakania a trpezlivosti. Telefóny nám dávajú okamžité odpovede, pozornosť od ľudí, informácie. Mozog nám za splnenie úlohy vylučuje endorfiny, pre ktoré by sme za normálnych okolností museli pracovať oveľa viac. Čo sa teda deje je, že deti strácajú trpezlivosť, volia si ľahšie dosiahnuteľné veci, dáva im to falošný pocit naplnenia. Je jednoduché stať sa závislým na týchto jednoduchých a častých dávkach šťastia. Preto je to čoraz ťažšie a ťažšie prestať sa pozerať na notifikácie, obnovovať Instagram alebo kontrolovať doručené správy. Závislosť je časom neodvrátiteľný dopad, čím viac času strávime na smartfóne, tým ťažšie je prestať.

→ Sociálne siete budujú problémy s mentálnym zdravím u detí. Konštantné porovnávanie sa s ľudmi, a hlavne úspešnými ľuďmi, na sociálnych sieťach spôsobujú u mladých ľudí obrovské problémy. Môžu zmeniť obraz o sebe samom a vyvolať pochybnosti o svojej osobnosti alebo výzore. Čo sa potom deje je, že nám stúpa počet samovrážd u mladých ľudí alebo vyrastajú s problémami a pochybnosťami o sebe, čo im škodí v dospelom živote a ďalším používaním sociálnych sietí sa tieto problémy iba prehlbujú. Deti nie sú vystavené skutočným obrazom ľudí ale viac vyretušovaným fotkám na profiloch, čo im kazí predstavy o tom ako vyzerá skutočný život. Nemusia byť teda tak úspešné alebo zdravé.

→ Internet a aplikácie znova pozitívna vec. Problém so sociálnymi sieťami a aplikáciami skutočne nie je to, ako boli vyrobené, ale to ako ich používame. Internet bol navrhnutý ako miesto, kde sa ľahko získavajú informácie, ktoré sú prístupné úplne komukoľvek. Sociálne siete a komunikácia cez nich bola prvotne určená na spájanie ľudí aj napriek diaľke. No momentálne sa z toho stal nástroj opresie, šikany a šírenia dezinformácií. Skrátením času, ktorý mladí ľudia trávia na internete, vrátime týmto moderným zariadeniam ich prvotnú funkciu a urobíme z nich znova pozitívne miesto. Namiesto bezmyšlienkovitého mrhania času sa z času stráveného na internete stane miesto na produktívne strávený čas, keďže pri obmedzenom čase na smartfóne ho deti nebudú chcieť premrhať ale využiť naplno.

 N línia:

Na vyvrátenie obrazu, ktorý vytvorila súhlasná strana, by nesúhlasný tím mohol vykresliť všetky pozitívne veci, ktoré internet a smartfóny prinášajú. Pekným príkladom je zjednodušenie hľadania cesty, prepájanie ľudí v rôznych kútoch sveta aj napriek vzdialenosti a rôznym časovým pásmam alebo informovanosť či už opriateľoch alebo dianí vo svete.

Tri možné argumenty:

→ Prílišný zásah štátu. Štát nám už teraz diktuje veľa vecí, koľko platíme za produkty, koľko z času života strávime v škole neskôr v práci, ako sa naša krajina bude vyvíjať. Nie je legitímne, keď už teraz štát prikázal určitý počet rokov povinnej školskej dochádzky a presne koľko hodín denne máme stráviť v štátnej inštitúcií, aby nám aj hovoril, čo presne môžeme robiť vo svojom voľnom čase, na svojom vlastnom zariadení, za ktoré sme zaplatili svojimi zarobenými peniazmi. Po tomto opatrení budú nespokojné ako deti tak aj rodičia, keďže obidve tieto skupiny sú do veľkej časti obmedzené. Každý rodič má právo na svoj vlastný spôsob výchovy vtejto oblasti smartfónov, ktoré v prvom rade dali tým deťom oni. V extrémnom prípade by sa to dalo prirovnať k situácii keby nám štátna inštitúcia prikázala, koľko kalórií denne môže dieťa zjesť. Tak isto by to robila pre jeho dobro a v záujme jeho ochrany, no každý sme iní a po splnení si svojej povinnosti k štátu (presedenia 8 hodín škole) máme nárok na to rozhodnúť o svojom voľnom čase, prípadne výchove. Dopad takéhoto opatrenia by bol veľký odpor detí, rodičov a spoločností, ktoré obchodujú so smartfónmi a aplikáciami.

→ Sebavyjadrenie. Každí z nás je iní a prejavujeme sa inak. Nie vždy nám škola a naše okolie dáva dostatok priestoru prejaviť sa a robiť to, v čom sme dobrí, čo nás baví alebo nájsť komunitu ku ktorej patríme. Toto všetko nám umožňuje internet a aplikácie a služby v ňom. Nájsť si priateľov, pochopenie, uznanie a lásku aj mimo našej sociálnej bubliny, v ktorej sme uzatvorení bežne iba v komunite, v ktorej sa momentálne nachádzame. Sebavyjadrenie je dôležitá vec najmä pre deti a mladých ľudí, nájsť samého seba, podobných ako som ja, vybudovať si vlastnú identitu. Ak o toto deti prídu, prídu o, alebo im minimálne sťažíme dôležitú súčať dospievania, ktoré je už teraz dosť náročné. A nielen to, mladí umelci prídu o svoju platformu. Minoritné komunity ako LGBTQ komunita prídu o možnosť podporovať sa a patriť niekam. Vzdialenosť bude zase raz problém, s ktorým sa budeme stretávať bežne a budeme ho musieť prekonávať.

→ V dnešnej dobe, ktorá zažila najväčší vzrast technológií je žiť život offline takmer nepredstaviteľný. U detí vo vzdelávacom procese ešte dokonca viac. Častokrát vysvetlenie učiva na hodinách nestačí a informácie je potrebné si dohľadať, doma už nikto z nás nemá encyklopédie a aj tie nestačia. Internet je skvelá náhrada. Ešte viac sa to prejavilo v čase pandémie, kedy namiesto toho aby sme deti vystavovali nebezpečenstvu v školách, alebo prerušili vzdelávanie úplne, sa presunulo do online priestoru. pri akýchkoľvek komplikáciach, či už vzdialenosť, choroba alebo iné, sa dá presunúť do online priestoru ako napríklad aj počas tejto debaty. Hľadanie cesty, dorozumievanie sa, stráženie času, dohľadávanie informácií, kontakt s priateľmi či rodinou. Internet a smartfóny sa dajú len ťažko nahradiť inými prostriedkami, keďže by to bolo zdĺhavé a náročné. Momentálne máme túto výhodu je horšie nevyužiť ako využiť. Toto opatrenie nás posunie o pár desaťročí dozadu, pričom prirodzene by sme mali postupovať vpred.

Samozrejme, je v poriadku, ak ste túto tézu debatovali inak a použili iné argumenty a príklady. Téza poskytuje dosť veľký priestor pre manévrovanie s argumentmi o dopadoch na jednotlivcov, či celú spoločnosť, či niektoré komunity. Toto sú argumenty nad ktorými sme my, tézový výbor, rozmýšlali a predpokladali, že sa budú najčastejšie vyskytovať.

Ďakujeme a dúfame, že ste si debatu užili. Samozrejme, akýkoľvek feedback je vítaný a radi s vami prediskutuje prípadné problémy a otázky.

 

Téza: Ústavní činitelia Slovenskej republiky a ich blízki rodinní príslušníci by mali byť povinní zverejňovať svoje príjmy a výdavky

Infoslide: Ústavnými činiteľmi rozumieme: prezidentku alebo prezidenta SR, poslancov a poslankyne NRSR, členov vlády , sudcov a sudkyne, prokurátorky a prokurátori, verejná ochrankyňa alebo ochranca práv, predsedkyňa alebo predseda a podpredsedkyňa alebo podpredseda NKÚ (Najvyšší kontrolný úrad), poslanci a poslankyne a predsedkyne alebo predsedovia zastupiteľstva VÚC (Vyšší územný celok), poslanci alebo poslankyne obecného zastupiteľstva a starostovia alebo starostky)

Úvod do problematiky a kontext:

Táto téza je najmä o vzťahu medzi občanmi a ich zástupcami i zástupkyňami v štátnych funkciách. Slovensko má dlhodobý problém s korupciou (podľa niektorých indikátorov 2. najväčší v OECD) a často sa zdá, že tradičné mechanizmy na jej odstraňovanie, teda najmä polícia, prokuratúra a súdy, nestačia. Preto občania dlhodobo týmto orgánom nedôverujú a vnímajú celú štátnu moc ako skorumpovanú.

Táto téza ponúka alternatívny spôsob dohľadu nad ústavnými činiteľmi, pričom úlohou tímov je debatovať o jeho funkčnosti i opodstatnenosti.

Dôležitými pojmami v téze sú ústavní činitelia, ktorí sú vymenovaní v infoslide, ako aj blízki rodinní príslušníci. Za tých sa väčšinou považujú manželia či manželky, súrodenci, rodičia a deti daného ústavného činiteľa. Systém zverejňovania ako aj presná definícia príjmov a výdavkov záležia na pláne súhlasného tímu, no ako príklad implementácie môžeme uviesť transparentné účty, ktoré už teraz majú zriadené politické kampane aj občianske združenia. Podobný náhľad by občania získali aj do transakcií ústavných činiteľov.

Téza sa odohráva v kontexte slovenskej verejnej diskusie, a preto by v debatách nemali chýbať aktéri, ktorí sa do nej zapájajú. Tými sú najmä:

• Ústavní činitelia: ako takéto pravidlo ovplyvní čestných a ako skorumpovaných štátnych funkcionárov? Bude rovnako meniť správanie volených (napr. poslankyne a poslancov)a menovaných (napr. sudcov a sudkyne)?
• Rodiny činiteľov: prečo nestačí vidieť príjmy a výdavky samotných funkcionárov? Zaujímajú sa občania aj o rodiny svojich zástupcov a zástupkýň?
• Médiá: často sú považované za štvrtý pilier moci v demokracii, keďže práve oni kontrolujú činnosť ostatných pilierov. Ako budú prístup k transakciám ústavných činiteľov používaťreportéri? Aké články môžeme čakať od investigatívnych žurnalistov a aké od bulvárnych médií? Sú slovenské médiá nezaujaté?
• Bežní občania: je pravdepodobné, že väčšina občanov bude kontrolovať transakcie ústavných činiteľov? Aké informácie o politikoch budú ľudí najviac zaujímať? Ako budú vplývať na ich rozhodovanie vo voľbách?

Samozrejme, téza môže mať aj mnoho ďalších rozmerov a v dobrých debatách môžu byť aktéri rozdelení na oveľa väčšie množstvo podkategórií, ale všetky tímy by sa mali držať témy verejnej kontroly štátnych funkcionárov a spoločenského diskurzu.

Súhlasné argumenty

1)     Odhaľovanie korupcie

a) Okamžitá kontrola verejnosti nad výdavkami ústavných činiteľov

1. Status quo: ústavní činitelia podávajú majetkové priznania, ktoré sa ale zaoberajú minulosťou, nie transakciami v súčasnosti. Je preto takmer nemožné skontrolovať, kde nabrali peniaze na konkrétnu vec, ktorú vlastnia
2. Zavedenie tézy by umožnilo odhaľovanie nekalej činnosti dvomi spôsobmi:
   1. Podozrivo vysoké výdavky: pokiaľ by politik mal plat 2000€, ale mesačne by mu z účtu odchádzalo 4000€, médiá by si hneď všimli nesúlad
   2. Porovnanie s ostatnými zdrojmi informácií: Pokiaľ by sa politik ukázal na verejnosti s luxusnými hodinkami či autom, ale neexistoval by záznam o tom, že za nezaplatil, ihneď by to bolo podozrivé

b) Táto verejná kontrola by znížila mieru korupcie dvomi spôsobmi:

1. Nekalé príjmy a výdavky vyvolali škandály. To by podozrivých politikova političky vystavilo verejnej kritike od médií, NGOs a politických súperov, čo by sa premietlo do poklesu preferencií. Občania by preto s väčšou pravdepodobnosťou skorumpovaného politika opäť nezvolili do funkcie

1. Ľahšie trestné stíhanie: je extrémne zložité dokázať páchateľom účasť na sofistikovaných finančných zločinoch, akým je aj moderná korupcia. Téza by ale prokurátorkám a prokurátorom dala do rúk o zbraň naviac, keďže samotnéporušenie povinnosti zverejňovať príjmy a výdavky by bolo trestné. Pokiaľ by preto ústavný činiteľ skryl nelegálne príjmy a výdavky, znížilo by sa bremeno dôkazu nutné na jeho odsúdenie. Viac skorumpovaných funkcionárov by tak skončilo vo väzení

c) Znižovanie miery korupcie je dôležité, pretože vedie k efektívnejšiemu využitiu prostriedkov, férovejšej hospodárskej súťaži, atraktívnejšiemu prostrediu prezahraničných investorov a v neposlednom rade vyššej dôvere občanov v štátne inštitúcie

2)     Priblíženie politickej elity občanom

a) V súčasnosti sa množstvo politikov a političiek prezentuje anti-elitným imidžom – ako súčasť bežného ľudu. Napriek tomu však prevažne pochádzajú z privilegovaného prostredia a sú súčasťou vyššej príjmovej vrstvy

b) Zavedenie tézy by ale odhalilo pokrytecké vystupovanie politickej triedy, keďže by si občania mohli pozrieť, koľko peňazí ich zástupcovia a zástupkyne zarábajú, ale aj na čo a koľko míňajú

1. Ľudia by si tak uvedomili rozdiely medzi životnou úrovňou seba a ústavných činiteľov
2. V ďalších voľbách by boli viac naklonení voliť politikov a političky, ktorých finančný stav sa reálne približuje ich výrokom, a tak obmeniť politickú triedu za ľudí, ktorí skutočne pochádzajú z bežných pomerov, ale doteraz sa nemohli v politike presadiť

c) Je dobré, pokiaľ političky a politici odrážajú zloženie populácie, aj z hľadiska príjmovej distribúcie. Takýto ľudia budú skôr rozumieť problémom a potrebám chudobných a budú teda mať väčšiu motiváciu i znalosti na ich riešenie. Výsledkom budú lepšie opatrenia, ktoré viac pomôžu zvýšiť životnú úroveň bežných ľudí

Nesúhlasné argumenty

1)     Právo na súkromie

a) Principiálne:

1. Samotné nadobudnutie verejnej funkcie neznamená, že sa ústavný činiteľ stáva majetkom štátu či občanov. Rovnako ako iné povolania, aj verejná funkcia so sebou nesie určité povinnosti a očakávania, ale nijako neuberá na ľudskosti jej vykonávateľa
2. Verejnosť tak má právo kontrolovať pôsobenie verejného činiteľa v úrade, ale nie v súkromnom živote, ktorý patrí do odlišnej sféry. Tak ako každý ostatný, aj ústavní činitelia majú právo kontrolovať, kto má prístup ku ktorým informáciám o nich
3. Prístup k transakciám ale toto právo priamo kontradikuje, keďže širokej verejnosti dáva prístup k tým najcitlivejším informáciám o živote ústavného činiteľa. V spojení s drobnohľadom médií by to takmer určite znamenalo, že by sa na verejnosť dostali detaily o životnom štýle, preferenciách, romantickom živote alebo problémoch s fyzickým i duševným zdravím ústavných činiteľov
4. Rodiny ústavných činiteľov sú ešte silnejšie principiálne postihnuté, keďže sa nikdy nerozhodli uchádzať o verejnú funkciu a tak sa podrobiť verejnému záujmu a špionáži médií
5. Keďže právo na súkromie nesmie byť takto brutálne potláčané, verejnosť si nezaslúži okno do všetkých aspektov života ústavných činiteľov a ich rodín

b) Prakticky:

1. Nečestní politici a političky využijú všetky možnosti, aby svoje príjmy a výdavky pred verejnosťou skryli. Práve čestní politici ale budú naozaj zverejňovať všetko
2. Takéto opatrenie by tak neprimerane postihlo úprimných ústavných činiteľov, ktorí do funkcie idú s cieľom slúžiť verejnému záujmu
3. To by odradilo ľudí od vstupu do verejnej funkcie, pokiaľ majú iné možnosti (napríklad dobre platenú prácu v súkromnej sfére či v zahraničí). Tak by zavedenie tézy spomalilo obmenu politickej triedy za mladých a schopných ľudí, čo je paradoxne jediný spôsob ako systematicky vyriešiť problém s korupciou

2)     Nekvalitný diskurz

a) Namiesto majetkových priznaní, ktoré ústavní činitelia podávajú raz ročne, by takto pribúdali informácie o ich transakciách každodenne

b) Médiá by tak mali stály prísun informácií o živote politikov a političiek, ktorý by premieňali na články a reportáže. Namiesto informovania verejnosti a odhaľovania problematických ústavných činiteľov by však tento systém spravil verejnú diskusiu ešte horšou:

1. Na jednu kvalitnú reportáž o možnom finančnom podvode by pripadalo veľké množstvo plytkých správ o menších škandáloch, napr. ktorá manželka politika nakupuje v Rakúsku, kam išiel premiér na dovolenku, alebo aký telefón má predseda strany
2. Keďže mediálny priestor je nevyhnutne limitovaný (ľudia nedokážu čítať všetky médiá a správy), tento jednoduchý spôsob ako písať povrchné ale populárne články by zatienil iné správy o obsahu činnosti ústavných činiteľov či o ich výrokoch

c) Namiesto kvalitnej investigatívnej žurnalistiky, ktorá by sa tak či tak vedela dostať k informáciám o podozrivých transakciách by tak zavedenie tézy zvýhodnilo bulvárne médiá

d) Verejná diskusia, ktorá sa zameriava na súkromný život politikov, je menej kvalitná, pretože nevenuje dostatočne veľkú pozornosť legislatíve či ideologickým postojom a politiku mení na súboj osobností

Záver

Veríme, že tieto návrhy na argumenty boli aspoň pre niektoré tímy užitočné a že v budúcnosti pomôžu s prípravou na debaty. Táto téza však pripúšťa oveľa väčšie množstvo argumentov či stratégií, a tak je úplne v poriadku, pokiaľ sa niektoré debaty líšili od vyššie uvedených nápadov a myšlienok. V prípade záujmu, otázok alebo nejasností neváhajte kontaktovať Tézový výbor.

Téza: Manželská nevera by mala byť trestná.

Manželská nevera je sexuálny alebo intímny pomer, v ktorom osoba v monogamnom manželstve „podvádza“ svoju manželku/svojho manžela s iným človekom. Historicky bola vo viacerýchkultúrach zakázaná štátom

V tejto téze zvyčajne nastáva spor o podstate a dôležitosti manželstva. Je dôležité, aby tímy dokázali jasne popísať, prečo práve nevera vyžaduje/nevyžaduje zásah štátu.

Model a definície:

Nevera – vyplýva z infoslidu, môžeme ale doplniť, že nie vždy musí podvádzaný partner človeka žalovať (napríklad pri polyamorných vzťahoch)

Formu trestu môžeme nastaviť podľa našej stratégie. Ak chceme prinášať veľmi extrémny kejs, za neveru môžeme ľudí posielať do väzenia. Klasickejšia stratégia je, ale, udeliť finančnú pokutu, prípadne prednostné právo pri delení majetku počas rozvodu.

S-ková línia:

1. Nemorálnosť nevery

• Manželstvo je záväzok, kde si dvaja jednotlivci sľubujú vernosť a úctu
• Nevera je absolútne pošliapanie dôvery partnera a porušenie toho, čo si sľubovali. Je to sebecké využitie partnera a má častokrát veľmi negatívne účinky na celú rodinu. Predstavte si, že ako malé dieťa zistíte, že jeden vašich rodičov podvádza toho druhého.
• Keďže nevera je tak nemorálna a má tak veľmi negatívne dôsledky na veľa ľudí, štát by mal svojich ľudí pred takýmto aktom chrániť

2. Dopad na jednotlivca

• Nevera porušuje záväzok manželstva a zradzuje dôveru partnera. Podvádzaný človek sa cíti zradený a zrazu prichádza o pevný bod v svojom živote.
• Akt nevery, dokáže spôsobiť obrovskú ujmu na psychickom zdraví, ešte viac ako vyhrážanie alebo zastrašovanie. Tieto činy sú trestané, lebo chránime mentálne zdravie ľudí.
• V prípade nevery je ujma častokrát ešte väčšia, lebo tento čin robí človek, ktorému sme verili

3. Dopad na spoločnosť

• Keď je niečo zakázané zákonom, ľudia menej takéto činy robia
• Teda, ak to zavedieme, menej ľudom bude ublížené

N-ková línia:

1. Efektivita

• Ľudia nechcú svoje osobné problémy riešiť štátom. Hanbia sa, cítia sa ponížene a nebudú chcieť aby polka Slovenska vedela, že boli podvádzaní.
• Na dokázanie nevery sú častokrát veľmi nejasné dôkazy, a teda často sa nič nestane

2. Nevera nie je nutne koniec vzťahu

• Aj po nevere sa niektoré vzťahy dajú po čase napraviť, napríklad pre dobro detí alebo cez manželskú poradňu. Toto sa ale dať nebude, ak v návale emócií sa hneď táto možnosť zamietne a podá sa žaloba
• Častokrát bol vzťah už dávno nefunkčný pred neverou a ľudia iba hľadajú z neho cestu von. Takáto možnosť by nemala byť trestaná. Podľa S-kovej logiky aj rozvod je „zrada“

3. Pointa manželstva

• Manželstvo stratí svoju váhu. Začne slúžiť len ako kontrola vernosti partnera
• Manželstvo má aj iné podstatné úlohy (napr. výchova detí, láska,..), ktoré týmto stratia na dôležitosti
• Mladí ľudia sa už teraz boja takýchto záväzkov a manželstiev bude ešte menej

 

Téza: Je v záujme verejne známych osobností z LGBTQ komunity na Slovensku, aby sa verejne prihlásili k svojej orientácii.

Infoslide: Pod pojmom verejne známe osobnosti sa rozumejú napr. politici, političky herci, herečky alebo známi podnikatelia a podnikateľky. Spôsob akým sa môžu prihlásiť k svojej orientácií je napríklad spraviť speech, ukazovať sa na verejnosti s partnerom, partnerkou alebo zodpovedať otázky o orientácií v interviews.

Základom tejto tézy je pozrieť sa na možné benefity, ktoré by takýto coming out mohol mať nielen pre spoločnosť, ale aj pre individuálnu celebritu.

Aká je momentálne situácia LGBTQ komunity na Slovensku? Štatistiky ukazujú, že pokusy alebo zamýšľanie sa nad spáchaním samovrážd sú v LGBTQ komunite až trojnásobne vyššie ako medzi zvyškom populácie. Okrem toho, však, na Slovensku, na rozdiel od iných krajín západných demokracií nevidíme posuny vpred v legalizácii partnerstiev či manželstiev medzi týmito osobami. Častými sú stále aj nenávistné prejavy, či fyzické napádanie na verejnosti, na internete, či dokonca na politickej pôde.

Medzi politikmi, političkami, známymi umelcami alebo umelkyňami a pod. sa môžu nachádzať osoby, ktorých sexuálna orientácia spadá do kategórie LGBTQ. Na rozdiel od zahraničia poznáme málo príkladov, kedy sa tieto osoby verejne priznávajú, či dokonca podporujú túto komunitu. Práve naopak, na Slovensku je zvykom vyhýbať sa otázkam od médií a neukazovať sa so svojimi partnerom/partnerkou na verejnosti, či už z dôvodu strachu z odsúdenia alebo kvôli viere vo vlastné súkromie.

Jedným zo základných sporov je, či vyhráva právo na ochranu súkromia jedinca a jeho rozhodnutie nezdieľať svoju orientáciu s verejnosťou, alebo či má jednotlivec povinnosť zdieľať časť svojho súkromia a podporiť tak svoju komunitu.

Súhlasný tím:

1. Morálna povinnosť pomôcť komunite

Prečo by to pomohlo? Verejne známe osoby sú pre nás často vzormi a vďaka veľkej pozornosti médií máme možnosť nahliadnuť do ich života oveľa viac ako do života bežných ľudí. Politikov považujeme za tých, ktorí nás najlepšie reprezentujú, celebrity naopak často obdivujeme. Niektorí herci či celebrity dokážu meniť náš pohľad na módu, či motivovať ľudí k venovaniu väčšej pozornosti klimatickej kríze. Ak by jednotlivec videl, že aj známe osoby majú odvahu, napriek možnej prichádzajúcej kritike, sa priznať, dodalo by mu to odvahu realizovať svoj dlho odkladaný coming-out tiež. Ak si ním už prešiel, pomohlo by mu to cítiť sa prijateľnejšie v spoločnosti.

Čo je morálna povinnosť? Za morálne považujeme to čo prináša spoločnosti viac dobra. Teda ak priznávanie sa známych osôb prinesie benefity komunite, majú povinnosť ísť príkladom a pomáhať. Predpokladá sa, že ak bude väčšinováspoločnosť poznať viac LGBTQ osôb, nebude im táto komunita pripadať ako niečo neprirodzené a cudzie. Ten politik, ktorého som nemal problém predtým voliť a tá sympatická herečka sú tými istými ľuďmi ako predtým, aj keď má vzťah s osobou rovnakého pohlavia.

Takýto coming-out by mohol následne pomôcť aj v samotnom boji za práva LGBTQ komunity, keďže pre širšiu konzervatívnu komunitu by bolo ľahšie prijať tieto návrhy ak za nimi bude stáť už teraz známa osobnosť.

2. Osobná a politická zodpovednosť, protirečenie politikov

2 roviny:

a) Politici/ političky sú volení zástupcovia ľudu. Na to, aby sa volič/volička vedeli pred voľbami rozhodnúť o tom, kto bude najlepšie reprezentovať je potrebné, aby boli dostupné informácie o jeho názoroch a nápadoch, čo by chcel realizovať v krajine. Súčasťou jeho/jej identity je aj jeho/jej orientácia. Volič má právo túto informáciu vedieť, aby sa vedel so svojim reprezentantom stotožniť.

b) Protirečenie. Môže sa stať, že politik/čka je súčasťou strany, ktorá bojuje proti ľudským právam LGBTQ komunity, alebo ich ignoruje a napriek tomu je v tajnosti sám členom tejto komunity a snaží sa len vytĺcť politické body na nenávisti. Volič má právo vedieť či je politik konzistentný vo svojich tvrdeniach alebo že napríklad v parlamente nespravil nič čo by komunite pomohlo.

Tento argument sa dá v istej úrovni aplikovať aj na iné známe osobnosti, ktoré sa prezentujú pred spoločnosťou, nakoľko aj ony predstavujú istým spôsobom ‘zástupcov’ ľudí, kde je súčasťou ich statusu aj to, že sú vzormi pre deti/ zvyšok populácie.

3. Hodnota pravdy

Veríme, že pravda je jednou z univerzálnych hodnôt, ktoré uznávame. Dôvody prečo neuznávame klamstvo môžu byť napríklad to, že je pri tom potrebná manipulácia, že odkladá riešenie podstaty problémov, alebo že narúša dôveru medzi ľuďmi. Ak vidíme, že ľudia, ktorí sú vystavení väčšej pozornosti spoločnosti klamú alebo zatajujú pravdu, buduje to spoločnosť, kde aj bežní občania majú pocit, že pravda sa dá zatajiť, v situáciách keď nám to vyhovuje. Vytvárame tak spoločnosť, kde klamstvo je zrazu niečo akceptovateľné. To je spoločnosť, kde svedok na súde neprizná pravdu alebo, kde ľudia nenahlasujú korupciu. Najmä v politike je potom náročné urobiť informované rozhodnutie, keď nevieme kedy politici hovoria pravdu a kedy využívajú informácie vo svoj osobný prospech.

Nesúhlasný tím:

1. Právo na súkromie

Celebrity či politici sú tiež len obyčajnými ľuďmi ako my. Rovnako ako my neznámi ľudia, majú aj oni právo na súkromie. Najmä v prípadoch, keď im môže byť verejne ubližované za ich priznanie, je pochopiteľné, že pre svoju vlastnú bezpečnosť nechcú svoje súkromie zdieľať. Malo by byť preto ich súkromným rozhodnutím čo o sebe prezradia a čo nie. Súkromie je základné ľudské právo a nemalo by byť podmieňované kritériom pomoci ľuďom či politickej práce. Pri politike navyše preferencia voliť niekoho môže byť vďaka jeho politickej práci v minulosti či odborným skúsenostiam a nemusí byť podmienená tým akú má orientáciu. Je teda zbytočné odhaľovať ich súkromie. V následku toho bude tak ovplyvnené aj ich sloboda, nakoľko sa nebudú cítiť až tak bezpečne, a teda nebudú ochotný napríklad sa až tak objavovať na verejnosti a pod. , čo je samo o sebe negatívum, nakoľko takto sa nepriamo naruší ich sloboda.

2. Pomoc komunite je neefektívna

Ak ľudia prechovávajú nesympatie k inakosti, niekoľko známych osobností, ktoré sa priznajú k svojej orientácii, nezmení ich názory. Napríklad v USA vidíme, že aj keď Barack Obama bol najvyšší politický reprezentant a zároveň je súčasťou afroamerickej menšiny, v USA je problém nenávisti k Afroameričanom stále aktuálny a vystupňovaný. Ak to teda nestačí k zlepšeniu status quo, je zbytočné osobám odoberať ich právo na súkromie a vystavovať ich tak psychickému tlaku, ktorý je spôsobený nenávistnými prejavmi.

Ak sa menšinový občan chce cítiť reprezentovaný v parlamente, stačí aby ho zastupoval reprezentant jednej strany, ktorá zastáva napríklad zrovnoprávnenie LGBTQ komunity. Nie je potrebné, aby poznal hercov či politikov z každej politickej strany na to, aby bol jeho politický hlas zastúpený.

Naopak takáto zmena by mohla viesť aj k tomu, že by začali ľudia, ktorí sú už teraz veľmi konzervatívni a opposujú LGBTQ komunite, vnímať túto komunitu len cez metriku celebrít a známych ľudí, ktorí sa k nej prihlásia. Takto môže každá ich kontroverzia alebo prešľap byť vyobrazovaná ako špecifická, nie pre týchto ľudí ako takých, ale pre celú komunitu, a tak ublíži celému LGBTQ movementu.

3. Polarizácia spoločnosti

Ak je nenávisť k sexuálnym menšinám a inakosti hlboko zakorenená v spoločnosti, známe osobnosti nepomôžu donútiť ľudí stať sa tolerantnejšími. Komunita a najnovšie aj známe osobnosti budú ešte viac terčom nepríjemných situácii. Pre niektorých občanov to môže vyvolať aj zmätenie, že známa osoba, ktorá im bola predtým sympatická je zrazu nepopulárna pre verejnosť. Na politickom spektre to môže viesť k preskupovaniu voličov od tradičných strán k extrémistickým, pretože môžu zrazu prejavovať nenávisť k politikom, ktorých by za pôvodných okolností volili.