Debrief k 3. východoslovenskému turnaju SDL (2. improvizovaná téza)

Na 3. východoslovenskom regionálnom turnaji SDL debatovali debatéri a debatérky na improvizovanú tézu v znení:

Štáty by mali prejsť na úplne bezhotovostnú ekonomiku

Infoslide k tomuto debatnému kolu znel:

Hotovosť sú najmä bankovky a mince, zatiaľ čo bezhotovostné peniaze sú prostriedky uložené na účtoch. Po zavedení tézy by hotovostné peniaze zmizli z obehu a všetci ľudia platby realizovali cez platobné karty/platbu mobilom/prevody.

Tak ako všetky ostatné debatné tézy, aj táto umožňovala tímom využiť rôzne debatné stratégie. Tento článok však ponúka debatérkam a debatérom základnú predstavu o tom, ako debata mohla vyzerať a aké argumenty mohli obe strany využiť.

Zhrnutie:

• Súhlasný tím získa silnú pozíciu, ak sa zameria na zefektívnenie fungovania ekonomiky a obmedzenie kriminálnych aktivít či daňových únikov.
• Nesúhlasná strana sa vie opierať o problémy, ktoré spôsobíme drobným podnikateľom, ako aj problémy zvýšeného bezpečnostného rizika čidostupnosti bezkontaktných platieb a prevodov pre vybrané príjmové vrstvy spoločnosti.
• Ak by sa debata odohrávala podľa tejto argumentačnej štruktúry, lámala by sa na dvoch hlavných veciach:
  Prinesieme v konečnom dôsledku viac škody či úžitku ekonomike (resp. na ktorých sektoroch a skupinách v ekonomike nám záleží viac)?
  2. Bránime či naopak vytvárame priestor pre kriminalitu?

 

Návrh argumentov:

SÚHLASNÁ STRANA

Efektívnejšie fungovanie firiem a štátu
Firmy:
– Na firmy sa zjednodušene dá pozerať ako na organizácie, ktoré sa snažia v rozumnej miere minimalizovať svoje náklady a maximalizovať výsledný zárobok. Akceptovanie hotovosti im túto snahu zbytočne sťažuje.

Firmy musia:

• zabezpečiť peniaze pred krádežou pomocou trezorov, bezpečnostnej služby, ktorá ich prepravuje a pod.
• venovať čas fyzickému manipulovaniu s peniazmi (vydávanie, ukladanie do pokladne, prerátavanie) –pri konkrétnom zákaznikovi/transakcii sa na toto síce minie málo času, no za deň/mesiac sa čas pri veľkom objeme predaja nazbiera a nie je zanedbateľný

V bezohotovostnom svete tieto náklady úplne odpadajú – o bezpečnosť sa stará banka a k fyzickej manipulácii nedochádza. Firmy (a ich zamestnanci prípadne majitelia) tým pádom znížia svoje náklady, čo môže umožniť niektorým firmám, ktoré by to inak nedokázali, náklady úplne pokryť, ďalej fungovať a udržať zamestnanosť.

Štát:

• Do dnešného dňa veľa štátov (vrátane Slovenska) vypláca dôchodky, sociálne dávky a iné platby v hotovosti. U nás sa takto každý mesiac prostredníctvom pošty vyplatia státisíce platieb občanom v hotovosti, čo vytvára veľký tlak na kapacity pôšt. Štát zároveň rovnako ako firmy príjma veľa platieb od občanov (poplatky na úradoch, pokuty a pod.). To tvorí štátu rovnaké náklady ako firmám.
• Špecifickým nákladom pre štát je cena tlačenia peňazí. Nemáme na mysli tlačenie nových peňazí ale obmenu opotrebovaných bankoviek v obehu. Stiahnutie existujúcej bankovky a fyzická tlač novej nezvýši majetok štátu, no vytvára náklad na jej samotnú tlač (stroje, ľudia, preprava).
• Všetky náklady štátu znášame vlastne všetci spoločne, keďže takmer všetky peniaze štátu pochádzajú z daní od občanov. Menej zbytočných nákladov by malo uvolniť peniaze na iné účely (platy učiteľov, údržba ciest…), čo prinesie benefit nám všetkým.

Obmedzenie kriminálnej aktivity
Hotovosť využívaná na úplatky a na platby za kriminálnu aktivitu:

• Kriminálne aktivity sa v snahe zostať nepovšimnuté často spoliehajú na využívanie hotovosti. Na Slovensku sa v poslednej dobe veľa hovorí napríklad o korupcii, ktorá väčšinou prebieha cez úplatky v hotovosti. Zúčastnené osoby si peniaze posúvajú v obálkach, taškách či kufríkoch. Ak sa páchateľovi peniaze podarí postupne minúť, je neskôr ťažšie dokázať, že k úplatku naozaj došlo, keďže o ňom nikde nie je záznam. Podobný princíp sa vzťahuje aj na platby za rôzne kriminálne aktivity ako objednávky vrážd a podobne.
• Po zavedení tézy už nik nebude mať motiváciu príjmať peniaze v hotovosti – budú totiž úplne bez hodnoty. Na kriminálnu aktivitu tak budú musieť zločinci využívať prevody, ktoré je však výrazne ľahšie spätne dohľadať v záznamoch bánk. Pre banky je tiež jednoduchšie si všimnúť podozrivé prevody. To môže ľudí od kriminálnej aktivity odradiť, prípadne výrazne uľahčiť prácu vyšetrovateľom.

Násilné krádeže:

• Druhý rozmer tohto argumentu je zníženie násilných trestných činov spojených s krádežou peňazí. Motivácia prepadnúť banku, či olúpiť niekoho v jeho či jej domove by sa v podstate úplne vytratila. Vieme tak predísť zbytočným zraneniam, obetiam či škode na majetku.

Obmedzenie daňových únikov

• Štáty napriek enormnej snahe nemajú schopnosť zachytiť všetku ekonomickú aktivitu v krajine (predaje tovarov a služieb, pracovné pomery a výplaty atď.). Časť z nej sa totiž deje spôsobom, ktorý obchádza oficiálne záznamy. Dva príklady:Predstavte si kaderníka či kaderníčku, ktorí prídu k vám domov a za prácu nevystavia bloček, čiže túto transakciu ‚nepriznajú‘. Ak by k nim prišiel na kontrolu daňový úrad, tak sa nedozvie, že k takejto transakcii došlo a nemá teda ako vymáhať pripadnú daň, aj keď zo zákona by zaplatená byť mala. Práca na stavbách a rôznych brigádach môže byť vyplácaná peniazmi ‚na ruku‘. V pracovnej zmluve je napísaná minimálna mzda, no zamestnanec v skutočnosti dostane peňazí viac – všetko nad rámec zmluvy dostane v hotovosti a bez záznamu. Platí tak daň z príjmu len z priznanej sumy (z minimálnej mzdy) a nie z celej zarobenej. Sú prípady, kedy zamestnanci zmluvy nemajú vôbec (prípadne sa jedná o kamarátsku pomoc, za ktorú je dohodnutá nejaká finančná odmena), čiže k žiadnemu odvedeniu dane nedochádza.
• Ak niektorí občania daň poriadne neodvádzajú, nie je to fér voči tým, ktorí to poctivo robia – tí sa v podstate skladajú na fungovanie štátu pre zvyšok. Problémom sú aj chýbajúce peniaze v štátnom rozpočte vo všeobecnosti. V bezhotovostnom svete by sa znížila motivácia vykonávať akúkoľvek prácu mimo záznam, lebo za hotovosť by si ľudia už nemali čo kúpiť. Prevody by boli zaznamenané v banke a bolo by tak pre daňové kontroly ľahšie zbadať, že niekto pravidelne vypláca výplaty a neodvádza dane, no pred daňovým úradom to nepriznáva. Platenie daní tak bude spravodlivejšie a štát bude mať viac peňazí.

 

NESÚHLASNÁ STRANA

Problémy pre malé firmy a drobných podnikateľov

• Akceptovanie bezhotovostných platieb môže byť pre malé firmy a drobných podnikateľov finančne likvidujúce. Prevádzkovatelia platobných terminálov si za každú uskutočnenú transakciu pýtajú od predajcov poplatok za jej uskutočnenie. Ponúkať platby kartou je teda výhodné len od istej výšky transakcie (supermarkety to zvyknú ponúkať od 1€ resp. 5€, pri menších firmách to vie byť aj viac).Po zavedení tézy by každý podnikateľ musel platby kartou akceptovať – práve malé firmy a drobných podnikateľov (cca 1 až 10 zamestnancov) môže tento zvýšený náklad potrápiť.
• Malé firmy a drobní podnikatelia tvorili v 2019 až 96,9% všetkých slovenských podnikov . Môžeme predpokladať, že toto percento je vo zvyšných európskych krajinách podobné. Uškodiť, aj keď iba mierne, takej veľkej skupine podnikov môže mať badateľné následky pre zamestnanosť (zvýšenie) a príjmy ľudí (zníženie).

Nedostatočná technologická gramotnosť ľudí

• Bezhotovostná ekonomika nefunguje pre ľudí, ktorí nemajú prístup k internetu resp. počítačovú gramotnosť. Týchto ľudí je stále veľmi veľa, najmä v starších ročníkoch. Je nereálne od ľudí, ktorí v živote počítač nepoužili, očakávať, že budú robiť prevody na internete, prípadne používať platobné terminály. Starší ľudia by mohli mať vážny problém napríklad preberať dôchodok. Ľudia z chudobných maginalizovaných komunít by nemali ako poberať sociálne dávky.
• Aj ak by zavedenie tézy zahŕňalo poskytnutie počítača prípadne iného zariadenia pre každého človeka bez neho, prichádzame do rizika, že neskúsení používatelia budú veľmi náchylní na podvody na internete, ktoré sú vysvetlené nižšie.
• Keďže tento problém zasahuje prevažne ľudí s nižšími príjmami, hrozí nežiaduce prehlbovanie nerovností v spoločnosti.

Bezpečnostné riziká

• Ak prejdeme na bezhotovostnú ekonomiku, všetky peniaze (a údaje o ich používaní) budú uložené v elektronickej podobe, čo vytvára priestor pre krádež údajov, prípadne krádež samotných peňazí. Samozrejme, aj fyzické peniaze sa dajú ukradnúť, no pri bezhotovostných transakciách je možností viac a v istých prípadoch to je aj jednoduchšie.
• Narozdiel od fyzických transakcii, o každej digitálnej bude niekde záznam (kto, kedy, komu a čo poslal). Banky budú teda mať prístup k veľkému množstvu dát o živote každého človeka, keďže nákupy a transakcie sprevádzajú takmer každú aktivitu v našom živote (stravovanie, výlety, cestovanie, nájom..). Spôsobov ako sa takéto dáta dajú v prípade ukradnutia zneužiť je mnoho, od krádeže identity po vydieranie. Ak má človek možnosť platiť v hotovosti, vie si viac chrániť súkromie.
• Navyše, pri digitálnych transakciách na internete resp. bezkontaktných v obchode, môžu byť peniaze ukradnuté jednoduchšie ako v prípade fyzických peňazí. Na internete sa bežný človek vie ľahko pomýliť a nechať sa oklamať podvodnou stránkou alebo platobnou bránou. Existujú tiež zariadenia, ktoré dokážu kradnúť peniaze na bezkontaktnom princípe z kariet v peňaženkách či vo vreckách. Kriminálnici teda nemusia násilne vniknúť do domu prípadne niekoho prepadnúť. Stačí mať IT znalosti a v konečnom dôsledku môžu od svojho počítača u seba doma ukradnúť oveľa viac ako by kedy boli schopní odniesť z trezora v banke. Čím viac digitálnych transakcií sa uskutočňuje, tým viac terčov pre tento druh digitálných krádeží vytvárame.