Debrief k 3. východoslovenskému turnaju SDL (1. improvizovaná téza)

Na 3. východoslovenskom regionálnom turnaji SDL tímy v prvom kole debatovali na improvizovanú tézu v znení:

Občania a občianky Slovenska nad 18 rokov by sa mali povinne stať členmi či členkami niektorej politickej strany (s výnimkou povolaní, ktoré to vylučujú)

K téze bol dodaný nasledujúci infoslide:

V súčasnosti všetci dospelí občania a občianky Slovenska s výnimkou povolaní, ktoré to nedovoľujú, napríklad sudcov a sudkýň či vojakov a vojačok) môžu vstúpiť do politických strán. V politických stranách je však menej než 1.5% Slovákov a Sloveniek.

Súhlasný tím sa v tejto téze snaží ukázať, že členstvo v strane povedie k zvýšenej aktivite ľudí a že fungovanie strán to zlepší. Nesúhlasný tím sa môže rozhodovať medzi viacerými smermi – môže dokazovať, že nútením aktivitu u ľudí nedosiahneme a pasívne členstvo nemá zmysel, ale napríklad aj to, že politické strany sú zlý prvok v systéme a posilňovať ich jednoducho nechceme, hoc by súhlas preukázal, že to urobí efektívne. Argumenty predstavené v nasledovnom texte:

1. rozhodne nie sú jediné možné – ide len o nejaký príklad a vhľad do témy, ako je možné ju debatovať
2. sú párové/zrkadlové – na každý argument súhlasnej strany je predstavený opačný pohľad z nesúhlasnej strany

SÚHLASNÉ ARGUMENTY:

Právo vyžadovať podieľanie sa na politickom živote:

• na súhlasnej strane môže byť užitočný krátky vstup predstavujúci legitimitu na nútenie ľudí k niečomu – prečo môže štát niečo od svojich obyvateľov a obyvateliek požadovať
• občania a občianky každý deň profitujú zo slovenskej spoločnosti a fungovania politických strán a preto je možné od nich vyžadovať na oplátku participáciu na politickom fungovaní

Zlepšenie na strane jednotlivcov – viac úrovní:

• väčší prehľad o politike
  • dnes sa málo ľudí zaujíma o politiku (čo je možné ilustrovať napríklad na volebnej účasti z rôznych typov volieb a rôznych rokov), lebo o niečom rozhodujú len raz za štyri alebo päť rokov a to je aj jediný čas, kedy sú ľudia intenzívne vystavovaní kampaniam a informáciám
  • ak by strany súťažili o ľudí, ktorí do nich vstúpia, v podstate celú dobu, veci ako informačné kampane, prezentovanie svojich výsledkov, podujatia v regiónoch, vstupovanie do diskusií…by sa stali bežnou agendou strán v priebehu roka, nielen pred voľbami
  • aj keby ostali ľudia pasívni (donútili ma to spraviť, robím teda nutné minimum), nejaká miera lepšieho prehľadu u ľudí nastane – či už keď si budú vyberať, do ktorej strany teda vstúpia, tým, že budú členmi nejakej strany, ktorá bude robiť určité kroky (interný newsletter a podobné veci), alebo len tým, že vo verejnom priestore budú strany viac aktívne
  • okrem toho sa dá predpokladať, že aspoň u určitého počtu ľudí dôjde k tomu, že keď už majú byť vnímaní ako súčasť istej strany a zaplatili si členské, budú chcieť, aby táto strana fungovala a fungovala lepšie – budú chcieť dozerať na interné procesy, meniť veci, zapájať sa do vedenia atď.
• väčší výber a možnosť meniť ho
  • aktuálny systém zapájania sa ľudí do politiky (takmer výhradne) prostredníctvom volieb nereprezentuje reálnu slobodu voľby a rovnako prispieva k frustrácii a ľahšej rezignácii na politiku
  • reálny výber je obmedzený, lebo väčšina ľudí (ak nerátame vtipkárov alebo snahu o recesiu) volí len medzi stranami, ktoré majú reálnu šancu presiahnuť 5%-né kvórum
  • v novom systéme majú úplnú slobodu toho, koho si vyberú, komu chcú prejaviť svoju priazeň, zaplatiť členské a podieľať sa na jeho chode
  • okrem toho ľudia často zanevrú na politiku, lebo robia jedno nezvratné rozhodnutie za štyri či päť rokov – ak následne nimi vybraná strana vstúpi do koalície, ktorá sa im nepáči alebo líder strany zanevrie na svoje hodnoty, ich sklamanie a viera v zmenu, je malá
  • dve takéto zlé rozhodnutia znamenajú reálne 10 rokov nespokojnosti a častý záver „všetci sú rovnaký, nemá to zmysel“
  • oproti tomu, po zavedení plánu, je strana permanentne hodnotená ľuďmi, ktorí tam môžu vstupovať aj vystupovať – spätnú väzbu za svoje činy dostávajú priebežne a tak nestačí urobiť tesne pred voľbami pár populárnych krokov a človek nemusí 5 rokov niesť následky svojho zlého rozhodnutia, ale môže vyvodiť dôsledky priebežne

Zlepšenie na strane politických strán – viac úrovní:

• posilnenie pointy politických strán v systéme
  • pointou existencie politických strán je, že agregujú názory a ľudí – mali by to byť najlepšie nástroje na prezentáciu týchto názorov a mali by mať schopnosť aktivizovať ľudí
  • to sa ale v súčasnosti nedeje – ľudí zapojených v stranách je minimum a strany sa na ľudí zameriavajú najmä pred voľbami
  • ak by ale reálne politické strany zoskupovali masy ľudí a fungovali celoročne (prostredníctvom snemov, konferencií, think-thankov, informačných kampaní…), túto svoju rolu si môžu reálne plniť
  • užitočnosť strán stúpne aj s počtom príslušníkov – dnes strany totiž nefungujú tak, ako by ideálne mali a preto majú nízku mieru príslušnosti
  • ľudia totiž cítia frustráciu a dezilúziu, stratili dôveru v systém
  • situácia je ale začarovaným kruhom, lebo títo sklamaní ľudia, ktorí by stáli o zmenu a mohli by na ňu tlačiť, do strán nevstúpia dobrovoľne a nerobia to
  • tento kruh sa nedá prerušiť organicky a teda vstupom pár ľudí (ako je tomu dnes), lebo ich systém prevalcuje a len sa im potvrdí, že to tak je, že v strane naozaj je pár vyvolených, zmenu nevedia dosiahnuť atď. – preto treba umelý zásah a ukotviť to ako povinnosť, aby sme tam skutočne dostali agregát ľudí
  • okrem toho potrebou osloviť široké masy by sa kontinuálne zapájali aj ľudia z regiónov a politika by prestala byť vnímaná ako vec odtrhnutá od reality, ktorú si robí pár vyvolených v našom hlavnom meste – s regiónmi by bola nutná komunikácia aj inokedy, než v čase kampaní pred voľbami a súčasťou politiky by sa stali široké masy, ich názory a problémy, nie len „horných 10-tisíc z veľkých miest“
• väčšia aktivita
  • nakoľko by sa súťaž o voliča stala každodennou súčasťou života politických strán, strany by robili viac aktivít a tie by boli kontinuálne rozložené v čase a priestore
  • okrem toho k vyššej aktivite povedie aj jednoduchá logika toho, že s nárastom počtu členov a členiek získajú strany aj viac „človeko-hodín“ (či už pasívni členovia s minimom zapojenia alebo aktívni členovia ochotní pomáhať viac – každý člen znamená isté množstvo energie, ktoré strana získala)
• lepšia šanca pre malé a nové strany
  • ako sme si už ukázali na úrovni jednotlivca – človek si v novom systéme nemusí vyberať len z hŕstky strán, ktoré majú reálnu šancu uspieť
  • zavedením tohto plánu majú šancu vyniknúť aj doposiaľ malé a nové strany, ktoré môžu mať dopad na množstvo voličov a do parlamentu sa aj reálne dostať, ale ak majú ľudia šancu vyjadriť svoj názor len raz za 4/5 rokov, nie sú ochotní to riskovať a svoj hlas premárniť
• zníženie závislosti na sponzoroch
  • doplnkový pohľad – ak strana získa viac financií z členských príspevkov, klesá jej závislosť na podpore sponzorov a stúpa sila členov oproti sponzorov (a požiadaviek členov oproti povinnostiam a záväzkom voči sponzorom)

NESÚHLASNÉ ARGUMENTY:

Štát nemá právo zasahovať takýmto spôsobom do slobôd ľudí:

• nútenie toho, aby človek mal nejaký politický názor a aby ho verejne deklaroval, je priveľký zásah do slobody názoru a práva na súkromie
• človek nemusí cítiť príslušnosť k žiadnej politickej strane a je to v poriadku
• okrem toho môže dochádzať k situáciám, kedy svoj názor nechcem prejaviť – necítim sa bezpečne, je na mňa vyvíjaný tlak z rodiny, práce alebo od kamarátov (kolektív ľudí okolo mňa je liberálni a ja chcem byť konzervatívec), mám názory nekorešpondujúce s väčšinou atď. – pre môj pocit bezpečia alebo komfortu nechcem, aby sa o mne určité veci vedeli a zatiaľ čo tajné voľby to spĺňajú, verejná deklarácia politickej príslušnosti ide proti tomu
• doplnkový pohľad – aj samotné nútenie finančne sa na niečom podieľať môže byť problematizované

Zhoršenie na strane jednotlivcov – viac úrovní:

• nútenie nepovedie k aktivite a členstvo nebude autentické
  • ak nemám túžbu byť členom, ale stávam sa ním z povinnosti, netúžim ani rozvíjať danú stranu a meniť ju, ale budem pasívnym prísediacim
• konzervuje to moje politické názory
  • človek bude mať ešte menšiu tendenciu meniť svoje názory – dnes je veľká fluktuácia voličov medzi stranami v rôznych voľbách, lebo sa necítia byť príslušníkmi nejakej konkrétnej strany, ale pred voľbami počúvajú diskusie, vidia bilboardy, vyhodnocujú sympatie a menia svoje pohľady
  • po zavedení plánu si človek vo veľmi skorom veku (málo informácií, silný vplyv rodiny a kamarátov) zvolí stranu a následne od nej dostáva informácie o programe, fungovaní, spoznáva daných ľudí…čím klesá jeho otvorenosť tomu, aby zas zvažoval svoje rozhodnutie a počúval všetkých otvorene a naopak rastie pravdepodobnosť, že strana, ktorej je členom, bude aj jeho voľbou vo voľbách
• delenie spoločnosti
  • tak ako sa dnes ľudia delia na základe záujmov (na akých krúžkoch sa stretávame, na akej škole sme sa spoznali) alebo socio-ekonomickej príslušnosti (na akom aute jazdíme, kam chodíme na dovolenku, ako sme oblečení), pribudne sem aj verejne známa politická identita (liberál alebo konzervatívec, ľavičiar alebo pravičiar, lokálpatriot alebo zástanca maďarov…
  • ľudia budú viac nálepkovaní a súdení za tieto veci, následkom čoho, aj keď by sa možno nevnímali tak radikálne (necítim sa, že som bratislavský kaviarenský liberál, len mám niektoré liberálne názory), začnú sa tak vnímať a vyhraňovať sa voči ostatným (no dobre, ja som liberál, aspoň nie som zabetónovaný konzervatívec)

Zhoršenie na strane politických strán – viac úrovní:

• dá sa argumentovať, že dobre, týmto sa posilní funkcia a zmysel politických strán v systéme…a to je ZLÉ
  • politické strany sú vo všeobecnosti neflexibilné a zakonzervované – lepšie je voliť si jednotlivcov, spoliehať sa na osobnú zodpovednosť atď. a nie ešte posilňovať neefektívny systém politických strán
• ale v prípade argumentácie o tom, že toto politické strany nezlepší sa dá ukazovať neefektivita
  • banda nových ľudí, ktorí pribudnú, neprinesie zmenu – tí pasívni o to nemajú záujem a tí aktívni aj tak nič nezmenia, lebo strany sú koncipované tak, že tí, ktorí sú pri moci, si ju zachovávajú
  • dôsledkom tohto kroku stratíme ešte aj tých pár aktívnych, ktorí to robia dnes a môžu tlačiť na veci, no po novom zaniknú v húfe pasívnych ľudí, ktorí stranám pribudnú
• horšie pre netradičné strany a malé strany
  • ako sme si ukázali na úrovni jednotlivca, to, že deklarovanie politickej príslušnosti bude verejné, človeka odradí od netradičných názorov, neakceptovaných postojov, inovatívnych a neoverených strán…lebo bude čeliť hodnoteniu okolia
  • okrem toho tým, že ľudí nútime, nedosiahneme ich veľký záujem a štúdium toho, ktorú stranu si vybrať, ale rýchle voľby z donútenia
  • v dôsledku toho si teda ľudia budú voliť nekonfliktné postoje, čo vo väčšine prípadov povedie k upísaniu sa väčším a etablovaným stranám
  • malé a nové strany, ktoré by v anonymných prieskumoch alebo tajných voľbách reálne mohli získať potrebné percentá budú vopred znevýhodnené – ľudia totiž budú vedieť, že majú takmer nulové členstvo, nemajú teda dosť priaznivcov a keď sa budú mať rozhodnúť, komu dajú svoj hlas, tieto strany v ich hlave budú v kolónke „nemajú šancu sa tam dostať“
• keď budú poltické strany veľké, je ľahšie pre donorov si takto kúpiť vplyv
  • ak sponzor podporí nejakú stranu, táto strana má následne vplyv na svojich členov a voličov
  • vďaka hromadnému členstvu sponzori presne vedia, na koľko ľudí majú dosah a kde sa tí ľudia nachádzajú
• zlá reprezentatívnosť a falošná legitimita
  • po zavedení plánu bude strana navonok pôsobiť, že má veľa podporovateľov a ešte aj rôznorodých, no v skutočnosti to stále bude viesť úzka skupina smerom, akým chce