Debrief ku tézam z 2. turnaja sezóny
Nižšie nájdete debriefy ku 2. pokročilému turnaju tejto sezóny, ktorý bol výnimočný okrem toho že sa odohrával pri príležitosti 20. výročia založenia SDA aj tým, že ste si na ňom mohli zadebatovať rôzne tézy z histórie SDA.
1.Kolo: Život na dedine je lepší ako v meste
Súhlas
- Menej stresu – život v meste prináša rôzne možnosti, tie ale všetky so sebou prinášajú zodpovednosti a neustály nával stimulov, ktorý z človeka vysaje energiu do takej miery, že množstvo možností už nič neznamená. Na dedine sa takéto niečo nedeje.
- Lepšie životné prostredie, evolučne – V rámci blízkosti k prírode aj veľkosti sociálnej skupiny je prostredie dediny oveľa bližšie tomu, na čo boli homo sapiens zvyknutí státisíce rokov. Je teda omnoho prirodzenejšie, čo znamená že je menej človeku odcudzeným a z evolučných dôvodov blahobitne pôsobí na mentálne zdravie.
- Lacné nehnuteľnosti – Na dedine sú nehnuteľnosti nutne relatívne lacnejšie ako v meste, pretože je tam mnoho miesta na nízku populáciu. Bývanie je teda lacné, čo teoreticky znižuje množstvo času, ktoré ľudia na dedine musia pracovať. Taktiež, nutným ekonomickým dopadom je, že kvôli dostupnosti nehnuteľností je omnoho náročnejšie/zbytočnejšie extraktovať nájomne z vlastnenia nehnuteľností, teda dedina je pravdepodobne egalitárnejšou spoločnosťou ako mesto.
Nesúhlas
- Viac príležitostí – mestá možno vedia byť stresujúce, no prekypujú životom. Ponúkajú ľuďom nevídané možnosti sebarealizácie, učenia sa a rozvoja. Ponúkajú ľuďom možnosť nájsť a napĺňať zmysel svojho života namiesto obyčajného prežívania v jednoduchej spokojnosti.
- Enviromentalistika a produktivita – kvôli saturácii populácie je nielen možné rôznorode kooperovať pri výrobe a výskume všetkého predstaviteľného, ale zároveň sú služby jednoduchšie organizovateľné a doručované populácii. Toto platí ako pre krčmy tak pre kostoly. Konkrétne enviromentálne dopady majú však napríklad logistika a transport ľudí, ktoré je v rámci a okolo mesta markantne efektívnejšie ako na dlhých územiach medzi dedinami.
- Lepšie vzťahy – kvôli väčšiemu výberu potenciálnych známostí a kamarátov si môžu ľudia lepšie vybrať s kým chcú tráviť čas. Vrodené charakterové črty sú dôležité pre prospešný vzťah, či už priateľský alebo romantický. Takže na konci dňa budú s ľuďmi, s ktorými si rozumejú omnoho viac ako tými arbitrárne vybratými ľuďmi na dedine.
2. Kolo: Médiá by mali zobrazovať rómsku menšinu v pozitívnom svetle aj na úkor objektivity.
Úvod:
Rómska menšina (400,000 obyv.) stále na Slovensku stále zažíva nenávisť voči svojej rase. Ešte stále v súčasnosti ľudia veria, že rómski občania zneužívajú sociálny systém štátu a berú sociálne dávky iným pracovitejším občanom. Viaceré politické strany v súčasnosti využívajú hlavne mediálnu platformu na šírenie nenávisti voči rómskej komunite. Dokáže opatrenie v téze vyriešiť alebo pomôcť rasizmu voči rómskym občanom?
Súhlas
Prečo môžeme zaviesť toto opatrenie:
Lebo toto opatrenie zmierňuje rasizmus spoločnosti, ktorý je zlý kvôli:
- Nespravodlivosti: diskriminovanej skupine sú v rasistickej spoločnosti odobraté práva a sú tak podradení pod bielu rasu
- Menej efektívnej spoločnosti: spoločnosť nie je taká efektívna, ako by mohla byť – Rómovia nemajú toľko príležitostí na vzdelanie a kariéru (napr. zamestnávatelia radšej uprednostnia bieleho zamestnanca pred Rómom), čo ich môže ďalej demotivovať k tomu, aby sa rozvíjali a nabrali tieto zručnosti.
Riešenie rasizmu a docielenie spravodlivejšej spoločnosti
Rasizmus vzniká z predsudkov. Klasické médiá väčšinou zobrazujú negatívne dianie v spoločnosti a poukazujú na jej problémy. Štatisticky je naozaj rómska menšina omnoho viac zobrazovaná v osadách a ako neprispôsobiví občania. Ľudia na základe týchto informácií predpokladajú, že všetci Rómovia sú neslušní, a vytvárajú si tak predsudky, na základe ktorých konajú rasisticky v bežnom živote. Po zavedení opatrenia nebudú ľudia prichádzať bežne do kontaktu s negatívnymi informáciami o rómskej menšine, čo im bude podvedome odbúravať nenávisť voči tejto skupine.
Efektivita opatrenia – prečo chceme regulovať práve médiá
Médiá sú často jediným zdrojom, odkiaľ ľudia čerpajú informácie, a teda veľkú moc na ich vnímanie a rozhodovanie. Populistickí a extrémistickí politici v dnešnej dobe využívajú hlavne (sociálne) média na šírenie rasistických správ. Opatrenie by teda malo veľký dopad na spôsob, akým je rómsky problém komunikovaný, a teda by vedelo dosť efektívne vyriešiť vnímanie rómskej menšiny.
Nesúhlas
Útok na demokratickosť opatrenia:
Dezinformovanie ľudí a zahmlievanie pravdy
Argument o tom, že nie je spravodlivé podávať skresľujúce informácie občanom a že ľudia majú právo na objektívne informácie v demokratickej spoločnosti. Vysvetlenie, že pravdivé informácie sú dôležitejšie ako umelo vytvorené pozitívnejšie vnímanie rómskej menšiny.
Potencionálne negatívne dopady dezinformovania ako napr. že ľudia prestanú dôverovať médiám, a keďže už nebudú vedieť, komu veriť a kto podáva reálne informácie, môžu začať konšpiračnejšie rozmýšľať.
Argumenty o tom, že opatrenie rieši len povrchový problém:
Časť rómskeho obyvateľstva žije v osadách a v nepriaznivých podmienkach, z ktorých sa nedokážu integrovať do zvyšku spoločnosti, lebo nemajú dostatočné vzdelanie, pracovné návyky a celkovo zručnosti na zlepšenie svojej situácie. Na základe tohto si ľudia vytvárajú predsudky voči celej rómskej komunite. To, že médiá nás nebudú informovať o týchto problémoch reálne, nevyrieši „rómsky“ problém, a teda ani ich vnímanie spoločnosťou. Na to, aby sa zmenila celkové vnímanie Rómov, je potrebné, aby boli plne integrovaní do spoločnosti, mali potrebné vzdelanie a príležitosti na to presadiť sa v štúdiu a práci. Bez týchto zmien ľudia aj s pozitívnymi informáciami z médií budú vidieť, že v reálnom svete nenastala žiadna zmena, a teda nezačnú rómsku menšinu vnímať pozitívnejšie.
Médiá nie sú to jediné, čo tvorí naše názory
Médiá nie sú jediný spôsob informovanosti občanov a jediný spôsob tvorenia názoru. Rasizmus vzniká aj z bežných denných situácií, ktoré ľudia sami zažívajú, a nie len z predsudkov. Ľudia na základe jednej negatívnej skúsenosti s Rómami, môžu predpokladať, že celá skupina sa chová rovnako. Často je táto autentická skúsenosť silnejšia ako pozitívne informácie z médií, a teda opatrenie nebude mať signifikantný dopad.
Eskalácia nenávisti
Spoločnosť začne toto opatrenie vnímať ako len ďalšie nadržiavanie rómskej skupine, čo naopak nepomôže riešeniu rasizmu, ale akurát podporí nenávisť voči Rómom. Ľudia už teraz veria tvrdeniam, že Rómovia berú väčšinu sociálnych dávok, a vnímajú neférovo, že oni ako celý život pracujúci občania dostávajú menšiu podporu od štátu, ako nezamestnaní Rómovia v osadách s viacerými deťmi, len kvôli tomu, aby mali väčšie štátne príspevky. Dodatočnú podporu od štátu vo forme pozitívneho zobrazovania v médiách bude spoločnosť vnímať ešte nespravodlivejšie, ako súčasný stav, a nenávisť voči tejto skupine akurát eskaluje.
3.kolo:Predstaviteľom nedemokratických režimov, ktorí dobrovoľne odovzdajú moc demokratickej vláde, by mala byť udelená plná medzinárodná amnestia, aj v prípade že sa dopustili zločinov proti ľudskosti.
Súhlas:
- Ak sa vodca/vodkyňa nedemokratického režimu dopustil/a zločinov proti ľudskosti, vie, že ak sa vzdá moci, bude súdený/súdená. To je silnou motiváciou pre vodcov/vodkyne, aby sa držali pri moci za každú cenu. Pre obyvateľstvo to znamená dlhší život v nedemokratickom režime, ktorý sa potencionálne dopúšťa ďalších zločinov proti ľudskosti. Ak by sa medzinárodné spoločenstvo rozhodlo zasiahnuť, napríklad sankciami, či vojenskou cestou, obyvatelia by trpeli ešte viac (ako možno ilustrovať príkladmi, kedy sa takáto intervencia udiala). Preto, ak chceme zvýšiť sumárne blaho obyvateľov, je v našom záujme ponúknuť predstaviteľom/predstaviteľkám amnestiu výmenou za vzdanie sa moci.
- Toto opatrenie by pomohlo pokojnému prechodu na demokraciu. Vo väčšine prípadov keď padá nedemokratický režim, stáva sa tak pomerne náhle (napr. kvôli smrti vodcu/vodkyne, kvôli masívnym protestom/revolúcii, či kvôli vojenskému alebo opozičnému puču), pretože vodcovia/vodkyne sú motivovaní/é ostať pri moci tak dlho ako môžu (viď argument 1). Toto opatrenie vytvára podmienky na pokojný presun moci, zorganizovanie demokratických volieb, a nástup novej vlády. Krajina má tak väčšiu šancu byť v dlhodobom horizonte stabilnejšia, keďže pri pokojných voľbách (na rozdiel od volieb v chaose po náhlom páde režimu) je spoločnosť v menšom napätí a vnútornom rozkole, a revolučné a extrémne myšlienkové prúdy majú menšiu silu. Je teda oveľa väčšia šanca na zvolenie umiernených politikov, ktorí zabezpečia dlhodobú stabilitu.
Nesúhlas:
- Opatrenie vytvára motiváciu pre nedemokratických vodcov/vodkyne páchať zločiny na svojom obyvateľstve. Úplne pochopiteľnou a “legitímnou” stratégiou pre vodcu/vodkyňu by v takejto situácii bolo správať sa kruto a bezohľadne ku svojej krajine, vraždiť ľudí, vytunelovať štátny rozpočet, a na sklonku života odovzdať moc demokratickej vláde, a spokojne dožiť v bohatstve v ústraní na statku v Švajčiarsku. Môžeme teda predpokladať že opatrenie by viedlo k množstvu vodcov/vodkýň, správajúcich sa podľa tohto vzoru, čo by viedlo k miliónom ožobráčených, a tisícom až státisícom mŕtvych ľudí.
- Opatrenie je nemorálne. Dáva nedemokratickým vodcom/vodkyniam právo vyhnúť sa spravodlivému trestu, čo nie je umožnené obyčajných ľuďom. Toto nie je správne a ak máme aspoň štipku morálnosti, nemôžeme to dopustiť. Naviac, ako štáty liberálnej demokracie západného typu týmto signalizujeme, že na obyvateľoch žijúcich v útlaku nedemokratických režimov, ktoré sa dopúšťajú zločinov proti ľudskosti, nám nezáleží, že sme ochotní zabudnúť na všetky zločiny a triasť si ruky s medzinárodnými zločincami. Odporné. Navyše, v takejto situácii je veľmi pravdepodobné, že akákoľvek nová vláda, ktorá vzíde z demokratických volieb v danej krajine, bude krajne nepriateľská voči našim vládam, a hrozí, že aj iné krajiny (napríklad s históriu nedemokratických režimov páchajúcich zločiny proti ľudskosti) sa začnú voči nám vyhradzovať a obmedzia spoluprácu.
