Je občianska spoločnosť imperialistická?
Prirodzeným nepriateľom každého autokrata je občianska spoločnosť. Je to zbor ľudí, neziskoviek a mimovládnych organizácii, ktoré sa snažia robiť protiváhu vláde, politickej mašinérii či establishmentu ako takému. Pri svojej práci sa stretávajú s rôznou mierou spolupráce súdov a vládnych kontrolných mechanizmov. Ich cieľom je väčšinou naplnenie alebo dodržiavanie nejakej hodnoty v štáte, kde pôsobia – môže to byť tak základná vec ako demokracia alebo prístup k spravodlivému procesu, ale aj na Slovensku kontroverznejšie záujmy ako rodová rovnosť, práva sexuálnych menšín, či zamestnanosť Rómov.
Na svoje fungovanie mimovládky väčšinou čerpajú peniaze zo zahraničia, často od bohatých súkromných donorov z biznis prostredia alebo od štátov so záujmom podporovať rozvoj svojich hodnôt v danej krajine. Niektorým lídrom toto ale príde ako neprimeraný zásah do ich tradičného fungovania. Či to je dobré alebo zlé je predmetom sporu: majú právo neziskovky šíriť cudzie hodnoty na území nejakého štátu, pretože sú to hodnoty do istej miery univerzálne, alebo tam ľudia financovaní zo zahraničia nemajú čo robiť, a Vladimír Putin im správne dal povinnosť zaregistrovať sa ako zahraniční agenti? Oxfordský odborník na žurnalistiku John Lloyd tvrdí, že občianska spoločnosť v tejto definícii je nutná pre fungovanie demokracie. Napríklad preto, lebo v susednom Maďarsku zabavili z kancelárie neziskovky Okotárs počítače po tom, ako kritizovala fungovanie režimu, alebo preto, že mediálna vojna o Ukrajine je vedená do veľkej miery neziskovými organizáciami.
Image credit Republic of Korea
