Poznámky k pripravovanej téze na 3.kolo regionálnych turnajov SDL

by Matej Čerman · marec 3, 2021

Téza, ktorá vás čaká na 3. kole regionálnych turnajov, znie:

“Sociálne siete by mali štátnym orgánom odovzdať právomoc regulovať obsah, ktorý sa zobrazuje obyvateľom štátu.”

Nasledujúci článok je mienený ako pomôcka a inšpirácia pri príprave na debaty. Nie je však záväzný pre debatujúce tímy ani pre rozhodovanie debát, a teda nevylučuje iné strategické prístupy k debate a k sporom v nej. Webové zdroje, ktoré sú uvedené na konci článku, poskytujú len základný prehľad o téze, takže tímom jednoznačne odporúčame vyhľadať si vlastné informácie a dôkazy do argumentačných línií. Téza sa týka témy, ktorá bola za posledných niekoľko mesiacov v spoločnosti často diskutovaná, takže existuje veľké množstvo zdrojov, ktoré sa jej venujú.

Pojmy v téze

Sociálne siete sú platformy, ktoré umožňujú používateľom zdieľať obsah, ktorý vytvoria, so svojimi známymi. Medzi najpopulárnejšie siete patria Facebook, Instagram, Twitter, YouTube, či TikTok.

Regulácia obsahu je v súčasnosti právomocou sociálnych sietí. Každá sieť má mierne odlišné pravidlá obsahu, no nevhodný obsah môžu siete označiť za klamlivý, znevýhodniť v odporúčaniach používateľom, alebo vymazať. Postihnutý môže byť aj tvorca takéhoto obsahu, zvyčajne dočasným či trvalým zákazom používať sieť. Najčastejšie sú takto regulované klamlivé správy (fake news), nahota a nevhodný sexuálny obsah, šikana a výzvy k násiliu, neznášanlivý obsah, či obsah, ktorý porušuje autorské práva. Tímy však môžu nájsť veľké množstvo iných príkladov.

Štátne orgány sú všetky inštitúcie spadajúce pod štátnu správu. Je v zodpovednosti tímov vymyslieť, ktoré z týchto inštitúcií by mali na starosti sociálne siete po zavedení tézy.

Kontext debaty

Až 72% Slovákov a Sloveniek využíva sociálne siete, pričom medzi mladými ľuďmi do 24 rokov je to až 91%. Podobne sú na tom iné krajiny vo svete; sociálne siete sa stali takmer univerzálnym fenoménom. Naraz pritom plnia niekoľko úloh: poskytujú jednoduchý nástroj na zdieľanie svojho života s ostatnými (napríklad cez zverejňovanie fotografií), pomáhajú firmám i neziskovým organizáciám propagovať svoje produkty, no sú zároveň čoraz častejším zdrojom spravodajstva a informácií.

Práve táto kapacita sociálnych sietí v poslednej dobe čoraz častejšie vyvoláva kontroverzie. Na sociálnych sieťach svoje správy zdieľajú všetky veľké „tradičné“ médiá, ale i mnoho „alternatívnych“ médií, ktoré pôsobia výhradne na internete a vzbudzujú pochybnosti o svojej dôveryhodnosti. Zároveň cez sociálne siete komunikujú vrcholoví politici: Donald Trump bol známy častým využívaním Twitteru na ohlasovanie svojich názorov a rozhodnutí, slovenský premiér je zas aktívny na Facebooku.

Sociálne siete boli často kritizované za nedostatočnú reguláciu nepravdivého či nenávistného obsahu, keďže sa stali živnou pôdou pre šírenie rôznych konšpiračných teórií, niekedy s tragickými následkami. Etnické čistky menšiny Rohingov v Mjanmarsku boli podporované propagandou, ktorá túto menšinu démonizovala na Facebooku. Na sociálnych sieťach sa šírila aj konšpiračná teória QAnon, ktorej nasledovatelia boli medzi protestujúcimi, ktorí v januári násilne vtrhli do amerického Kapitolu.

Najmä v poslednom roku však mnoho sociálnych sietí sprísnilo svoje pravidlá a začalo postihovať určitých používateľov a druhy obsahu. Facebook, Instagram, i Twitter teraz pomerne agresívne potláčajú šírenie nepravdivých informácií o pandémii COVID-19 či o vakcínach.

Trestom sa nevyhli ani populárni politici: Twitter, Facebook, i ďalšie sociálne médiá zmazali profil Donalda Trumpa po útoku na Kapitol, a tzv. „banu“ sa nevyhli ani Kotlebovci- Ľudová strana Naše Slovensko, jedna z parlamentných strán, ktorá voličov oslovovala často práve na internete. Prívrženci týchto politikov a zoskupení sú tak prirodzene zhrození z konania sociálnych sietí, ale i niektorí nezaujatí pozorovatelia poukazujú na neprimeranú koncentráciu moci nad verejnou debatou v rukách niekoľkých veľkých korporácií.

Táto téza ponúka možné riešenie problémov, ktoré súčasný stav sociálnych sietí vytvoril. Debata tak od tímov vyžaduje analytické posúdenie etickej opodstatnenosti takéhoto návrhu, ale i diskusiu o jeho praktických dôsledkoch. Dokáže štát lepšie plniť úlohu, ktorá doteraz prináležala súkromným prevádzkovateľom sociálnych sietí?

Možné spory

Je morálne v poriadku, že súkromné firmy môžu obmedzovať právo ľudí a organizácií vyjadriť sa?

Smie štát zobrať sociálnym médiám právo rozhodovať, aký obsah sa môže zobrazovať na ich platformách?

Majú státy potrebné kapacity na monitorovanie a regulovanie veľkého množstva obsahu?

Sú problémy sociálnych sietí spôsobené chybnou reguláciou, alebo je zlé i nastavenie ich algoritmov, ktoré používateľom odporúčajú príspevky?

V čom bude motivácia štátu pri regulovaní príspevkov iná od motivácie súkromných firiem?

Aké pravidlá nastaví štát v porovnaní so sociálnymi sieťami? Ako efektívne ich bude vymáhať?

Môže štát takúto moc zneužiť proti politickým či mediálnym kritikom vlády?

Je spoločnosť lepšie schopná kontrolovať regulačné rozhodnutia štátu či sociálnych sietí?

Ako zareagujú na takúto zmenu používatelia sociálnych sietí?

Je dobré, že v súčasnosti má každá sieť vlastnú politiku na reguláciu príspevkov, alebo by naopak pomohol jednotný prístup?

Odkazy na zdroje