Októbrová téma I: Rozvojové krajiny a životné prostredie
Byť občanom pomerne rozvinutej krajiny niekde na východnom konci západnej Európy (alebo naopak, podľa niektorých) má svoje výhody. Jedna z nich je možnosť utíšiť svoje ekologické svedomie a ako správny bratislavský kaviarenský povaľač si dať svoje latte organické a muffin z vajec z neklietkového chovu, jazdiť do školy na bicykli alebo aspoň si overiť, či je ten krásny zošit z urban marketu naozaj vyrobený z recyklovaného papiera. Ekonomická situácia na Slovensku nám dovoľuje zaplatiť odpustok cirkvi svätého freetradu bez obavy o svoje prežitie a niekedy dokonca protestovať s ďalšími nadšencami proti výstavbe najnovšej tepelnej elektrárne. Máme na výber, či si zaplatíme navyše, zadĺžime sa a budeme sa starať o životné prostredie.
Ľudia v rozvojových krajinách sa málokedy dostanú k takémuto luxusu. Prvé dva články tohtomesačnej Témy sa budú venovať práve tejto ťažkej situácii. Napríklad India sa napriek svojmu záväzku rozvíjať udržateľnú energetiku musí obrátiť na tradičné zdroje energie. Stále je ale jej uhlíková stopa na životnom prostredí menšia než olejová šmuha na atmosfére zanechaná industrializáciou na západe. Vyvstáva tak otázka, či krajiny tretieho sveta vôbec majú morálnu povinnosť starať sa o znečistenie a či trvanie Západu na ekologickom hospodárstve nie je uplatňovanie dvojitého metra. Niektorí dokonca tvrdia, že najdôležitejšou zložkou životného prostredia pre ľudí rozvojového sveta nie je ozónová vrstva alebo množstvo vyrúbaných pralesov, ale napríklad prístup k čistej vode a elektrine, a že rozvoj bez ekologického znečistenia je vlastne nemožný. Primárnou zodpovednosťou vlád krajín tretieho sveta je teda zabezpečiť prežitie a životný štandard pre svojich občanov, nie hladinu oceánov o päťdesiat rokov – o to sa môžu starať, keď budú mať jedlo, energie a vzdelanie.
S už teraz vysokým zahraničným dlhom bude každá vláda rozvojovej krajiny dlho rozmýšľať, či bude stavať uhoľné alebo solárne elektrárne. Rozvojové krajiny sú ale len jeden z prípadov, kde sa dá pochybovať o rozumnosti ekologických opatrení, a zďaleka nie je jednoznačné, že kdekoľvek inde zmysel nemajú. Preto v našom seriáli článkov pokračujeme a už o týždeň sa dočítate o ekológii z toho druhého pohľadu.
Image CC Gustavo Madico
