V kocke na Kocke; Newsfilter No.6

V tomto newsfiltri sa dočítate o plánovanom novom Národnom kultúrnom a kongresovom centre a o spaľovaní jadrového odpadu zo zahraničia. Zo svetových tém sa pozrieme na odchod USA z Afganistanu či o konflikte v jordánskej kráľovskej rodine. V Tinovom postrehu si zas môžete prečítať o budúcnosti lietajúcich taxíkov.

Slovensko: 

Návrhy NKKC, zdroje: Incheba – Incheba (vľavo hore), Immocap – Nový Istropolis (vpravo hore), JTRE (dole) – vľavo už vyradený koncept Eurovea 2, vpravo Nové Lido

Národné kultúrne a kongresové centrum – Bratislava ako jediné hlavné mesto v Európe nemá kongresové či kultúrne centrum. Podobné eventy tak musí organizovať v športových halách, filharmónii či výstaviskách, tak ako to bolo aj pri našom predsedníctve v Európskej komisii alebo OBSE. To sa však v priebehu nasledujúcich pár rokov môže konečne zmeniť. Nápad projektu Národného kultúrneho a kongresového centra vznikol ešte začiatkom minulého roka spolu s rovnomenným občianskym združením, ktorému ešte vláda Petra Pellegriniho prisľúbila účelovú dotáciu až do výšky 60 miliónov. V uplynulých týždňoch a mesiacoch však projekt NKKC začal naberať jasnejšie kontúry. Po tom, čo občianske združenie NKKC oslovilo 13 subjektov, vhodné pozemky ponúkli ôsmi a momentálne sa výber zúžil na tri možnosti – J&T a projekt Nového Lida (pri Petržalke, oproti Eurovei), Immocap a nový Istropolis na Trnavskom mýte a Incheba, ktorá by NKKC pripojila k už stojacemu výstavisku. Nová vláda neskôr stiahla ponuku na 60 miliónov, občianske združenie teraz do 30. júna pracuje na štúdii udržateľnosti, ktorá má vybrať najlepší projekt a posúdiť jeho ekonomické prospekty. Výsledok štúdie bude následne posunutý Útvaru hodnoty za peniaze Ministerstva financií SR a štát na základe neho určí finálnu výšku dotácie. V podmienkach pre centrum je mimo iného aj veľká hala s kapacitou nad 3-tisíc ľudí a menšia priľahlá s kapacitou 500 ľudí. NKKC tak má byť schopné hostiť kongresy ako Globsec, ale aj veľké koncerty a iné kultúrne podujatia. Takýto projekt môže byť pre nás veľkým prínosom, podľa odhadov totiž priemerný „kongresový turista“ denne minie až 500 eur a podľa šéfa Globsecu, Róberta Vassa, by mohlo NKKC pri 60 percentnej obsadenosti hostiť zhruba 160 eventov ročne, čím by vytvorilo približne tisíc pracovných miest v odvetviach ako hotelierstvo či gastro, ktoré boli najviac zasiahnuté pandémiou. Injekcia do ekonomiky by bola okolo 80 miliónov ročne, čo znamená 10-12 miliónov do štátneho rozpočtu na daniach. Ak pôjde všetko podľa plánu a bez zbytočných zdržaní, NKKC by mohlo stáť už v roku 2026 a podľa Vassa môže získať konkurenčnú výhodu, ako centrum, ktoré aktívne zapracuje post-pandemické zmeny v používaní technológií pri organizácii veľkých podujatí.

Viac o NKKC nájdete napríklad tu: Forbes, Denník N, Týždeň, Trend

Rádioaktívny odpad, zdroj: JAVYS

Spaľovanie zahraničného jadrového odpadu – Je všeobecne známym faktom, že jadrové elektrárne produkujú rádioaktívny odpad, či už v podobe použitého paliva alebo aj iných kontaminovaných častí elektrární. Tohto odpadu sa prakticky nedá zbaviť. Ostáva rádioaktívnym po stovky rokov a bežnou praxou je relatívne bezpečne odkladať ho pod zem. Pre tento účel teda spracovanie jadrového odpadu spočíva hlavne v zmenšovaní jeho objemu pred uložením. Na Slovensku má túto činnosť na starosti štátna Jadrová a vyraďovacia spoločnosť (JAVYS), ktorá vznikla spolu s projektom na vyradenie jadrových elektrární A1 a V1 v Jaslovských Bohuniciach a spravuje tiež hlbinné úložisko v Mochovciach. JAVYS však v uplynulých rokoch začal podnikať aj s likvidovaním cudzieho rádioaktívneho odpadu. Ten dovážame najmä z Česka, no v roku 2015 JAVYS podpísal zmluvu aj s Talianskom na zlikvidovanie zhruba 1000 ton odpadu z elektrárne Caorso do roku 2023. JAVYS v uplynulých mesiacoch dokončil novú spaľovňu, ktorá má zdvojnásobiť kapacitu spaľovania na 480 ton ročne. Súčasné kapacity sú pre slovenské potreby dostačujúce, rozšírenie si teda vyslúžilo kritiku ako pokus o premenu Slovenska na medzinárodnú spaľovňu jadrového odpadu. Minister životného prostredia, Ján Budaj, chce spaľovanie zahraničného odpadu zakázať ústavným zákonom, podporu na to má aj vo zvyšku koalície. Jeho rezort však 13. apríla odklepol rozšírenie kapacít, ktoré prešlo posudzovaním vplyvov na životné prostredie. Ešte v januári sa koalícia dohodla, že JAVYS môže dokončiť rozbehnutý projekt. Ak by od zmluvy s Talianmi odstúpili, hrozili by im sankcie až do výšky 10 miliónov eur. Zisk z tejto zmluvy má pritom byť 5-8 miliónov, mal by tak čiastočne pokryť náklady na novú spaľovňu, ktorá stála 8,5 milióna. Podľa súčasných pravidiel sa všetka rádioaktivita musí zaslať do krajiny pôvodu, neskladujeme tak žiadny cudzí odpad. Podľa Michala Danišku z občianskej iniciatívy Chceme zdravú krajinu však zvyšky spáleného odpadu často obsahujú menej ako polovičný podiel rádioaktivity. JAVYS zas tvrdí, že nová spaľovňa je špičkové zariadenie a je ekologicky neškodná. Minister Budaj plánuje do budúcnosti zakázať len spaľovanie cudzieho odpadu, iné formy spracovania ako tavenie a lisovanie ostanú povolené. JAVYS plánuje zvýšiť aj tieto kapacity z pôvodných 8,3-tisíc. Po navýšení má byť teda celkovo schopný zlikvidovať až 12,7-tisíc ton jadrového odpadu.

Viac o spracovaní jadrového odpadu tu: Denník E, Odpady-portál.sk, Startitup, SME (staršia, no viac detailná analýza tu: Denník E)

Svet:

Zdroj: Canva

Amerika sa sťahuje z Afganistanu – Americký prezident Joe Biden v stredu 14. apríla ohlásil stiahnutie všetkých amerických vojakov z Afganistanu. Stať sa tak má do 11. septembra tohto roka, symbolicky na dvadsiate výročie teroristického útoku, ktorý začal najdlhšiu vojnu v histórii USA. Počas týchto dvadsiatich rokov v Afganistane zahynulo vyše 2400 amerických vojakov a cez 100-tisíc afganských civilistov a vojna stála krajinu viac ako dva bilióny dolárov. Za celé obdobie sa v Afganistane vystriedalo asi 800-tisíc vojakov, dnes je ich tam zhruba 2500. Rozhodnutie stiahnuť sa z Afganistanu prichádza po tom, čo Bidenov kabinet zvážil možnosti ďalšieho postupu a rozhodol, že klásť si podmienky na stiahnutie sa z krajiny „je receptom na to, aby tam Amerika ostala navždy“. Hoci spočiatku dosiahla invázia značné úspechy a Al-Quaedu sa podarilo vytlačiť, USA sa neskôr sústredilo na budovanie demokracie v Afganistane, cieľ, ktorý sa nepodarilo dosiahnuť. Taliban ostáva pri sile, má dokonca prevahu nad centrálnou vládou a mnohí experti očakávajú, že odchod USA z Afganistanu bude viesť k ďalšiemu chaosu a dokonca možno aj k občianskej vojne medzi afgánskymi frakciami. Obavy sú aj ohľadom práv žien, ktoré sa podarilo čiastočne zlepšiť – keď totiž v deväťdesiatych rokoch Taliban kontroloval krajinu, bránil ženám pracovať mimo domu či chodiť do školy. Zhoda na odchode nie je ani v americkom kongrese, americkí predstavitelia však ostávajú presvedčení o správnosti odchodu, teroristov sa podľa nich podarilo poraziť a ostávať zapojení vo vojne sa míňa účelu. Minuloročné mierové rokovania medzi Talibanom a centrálnou afganskou vládou stroskotali a hoci USA navrhli sprostredkovať ďalšie rokovania, Taliban, ktorý je presvedčený o svojej prevahe, ich odmieta, kým sa z krajiny nestiahnu zahraničné vojská. USA však stále plánujú posielať do Afganistanu humanitárnu pomoc a očakáva sa, že v krajine ostanú aj ich spravodajské služby. Okrem amerických vojakov je v Afganistane aj ďalších asi 7000 zahraničných vojakov, prevažne z NATO. Tí sa do značnej miery spoliehajú na podporu USA a mnohí taktiež avizujú odchod, keď táto podpora zmizne. Plánovaný odchod do 11. septembra je však už teraz oneskorením oproti sľúbenému odchodu do 1. mája, ktorý stanovil predošlý kabinet Donalda Trumpa. Taliban sa vtedy zaviazal prestať útočiť na jednotky NATO, no je možné, že po nesplnení amerického sľubu a očakávanom oneskorení budú útoky pokračovať.

Viac čítania tu: Washington Post, New York Times, Reuters, BBC

Zľava: princ Hamzah s prvou manželkou, princeznou Noor, jeho matka, kráľovná Noor a kráľ Abdullah s manželkou Raniou, zdroj: BBC

Konflikt v jordánskej kráľovskej rodine – Jordánsko, jedna zo stabilnejších krajín na Blízkom Východe, v posledných týždňoch prechádzalo turbulentným konfliktom, ktorý zasiahol kráľovskú rodinu. Ten sa začal, keď jordánski predstavitelia obvinili bývalého korunného princa Hamzah bin Husseina, nevlastného brata jordánskeho kráľa, z konšpirovania proti monarchii so zahraničnou mocou a prípravou prevratu. Spolu s ním bolo zadržaných aj minimálne ďalších 16 ľudí, ktorí sa mali na pokusoch o prevrat podieľať spolu s ním. Hamzah bol dlhodobo kritikom jordánskeho establišmentu. Po tom, čo ho brat v roku 2004 zbavil titulu korunného princa v prospech svojho najstaršieho syna, si Hamzah začal budovať blízke vzťahy s jordánskymi kmeňovými predstaviteľmi. Tí v krajine počas posledných desaťročí postupne strácajú vplyv a blízky kontakt s kráľovskou rodinou. Ťažká ekonomická situácia prehĺbená pandémiou (až 55 percent ľudí do 24 rokov je nezamestnaných), no aj oklieštenie nepotistickej štátnej správy viedli k vysokej nespokojnosti kmeňových lídrov s režimom. Hamzah bol ich hlasom, kritizoval korupciu či nekompetentné riadenie štátu, ktorý sa od krachu v roku 1989 do značnej miery spolieha na zahraničnú pomoc. Po obvinený z organizovania prevratu, bol Hamzah zavretý do domáceho väzenia, odkiaľ sa mu podarilo zverejniť video, v ktorom znova kritizoval vládu, korupciu a pokusy obmedziť jeho slobodu prejavu. Málokto však verí, že Hamzah sa skutočne pokúšal o prevrat. Jordánske autority nešpecifikovali, o akú zahraničnú moc sa malo jednať – implikovaný bol len jeden údajný predstaviteľ izraelských tajných služieb. Oveľa pravdepodobnejšie je, že išlo len o pokus dostať pod kontrolu populárneho kritika režimu. Situácia sa medzičasom čiastočne upokojila, Hamzah vo formálnom liste vyjadril lojalitu kráľovskej rodine a v nedeľu, 11. apríla, sa prvýkrát od konfliktu objavil na verejnosti spolu so svojím bratom, kráľom Abdullahom. Súčasný kráľ dostal vyjadrenia podpory aj od ostatných krajín v regióne, vrátane Saudskej Arábie či Spojených arabských emirátov, ktoré sú s Jordánskom v diplomatickom konflikte a mohli byť považované za spomínané zahraničie, s ktorým mal Hamzah konšpirovať.

Viac sa dočítate tu: Financial Times, Guardian, Independent, BBC

Návrh lietajúceho taxíka, zdroj: Eco Business

Tinov postreh: Lietajúce taxíky

Máločo stelesňuje nenaplnené sľuby o budúcnosti z populárnej science-fiction tak, ako absencia lietajúcich áut. Technológia sa za posledné storočie posúvala bezprecedentným tempom, avšak miesto lietajúcich áut sme zatiaľ dostali len podivné hybridy s vysúvateľnými krídlami, ktoré na vzlietnutie stále potrebujú letiskovú dráhu. Pokiaľ však od tohto postrehu očakávate lietajúce autá, sklamem vás, lietajúce taxíky, o ktorých je reč, majú stále bližšie k dronom a helikoptéram než k autám. Majú však potenciál zmeniť veľkomestskú prepravu. Tieto vozidlá operujú pod skratkou eVTOL (elektrické vozidlá schopné vertikálneho vzletu a pristátia) a ich implementácia je bližšie, ako by ste mohli očakávať. Množstvo startupov i veľkých známych spoločností plánuje vzlietnuť medzi rokmi 2023 až 2025. Uber napríklad sľubuje pilotované eVTOL-y v Dallase, Los Angeles a Melbourne už do roku 2023. Potenciál tohto trhu je skutočne veľký, množstvo veľkých miest má problém s dopravnými zápchami. Priemerný londýnsky šofér strávi v zápchach ročne 9 a pol dňa, v LA či Sydney ľudia trávia v zápchach ekvivalent siedmich pracovných týždňov. Aj preto sú eVTOL startupy veľmi lukratívne biznisy – nemecký Lilium má hodnotu cez tri miliardy dolárov, americká Joby Aviation dokonca až sedem miliárd. Podľa investičnej banky Morgan Stanley by tento trh do roku 2040 mohol dosiahnuť hodnotu 1,5 bilióna dolárov.

Spočiatku sa očakáva, že tieto „drony“ budú cielené hlavne na najbohatšiu časť trhu, avšak spoločnosti podieľajúce sa na ich vývoji dúfajú v rapídne znižovanie cien a chcú z eVTOL-ov spraviť mainstreamovú formu dopravy. Kalifornský startup Joby predpokladá pri 4 pasažieroch vo vozidle počiatočnú cenu asi 4 doláre za míľu na osobu (zhruba 2 eurá na kilometer), sľubujú však, že táto cena by za pár rokov padla o aspoň 25 percent. Uber by si podľa svojich odhadov za cestu z centra Londýna na letisko Heathrow (asi 30 kilometrov) zaúčtoval takmer 90 libier (104 eur), do roku 2025 by to však malo byť len asi 30-35 libier. Spoločnosti v tomto sektore sa pri znižovaní cien spoliehajú na masovú výrobu, posun v technológiách batérií a elektrických motorov, a v dlhšom časovom horizonte dokonca aj na odstránenie pilota a samoriadiace vozidlá.

Okrem znižovania cien je hlavným problémom bezpečnosť, či už objektívna, alebo subjektívna. Európska agentúra pre bezpečnosť letectva (EASA) od eVTOL-ov požaduje poruchovosť menšiu ako jeden incident na miliardu letových hodín – rovnakú ako u komerčných aeroliniek. Ľudia si tiež budú musieť zvyknúť na absenciu pilotov a autonómne vozidlá, ak má táto vízia zlacnieť a uspieť ako niečo viac než len dopravný prostriedok pre milionárov. Široká verejnosť si zas musí zvyknúť na lietajúce taxíky nad svojimi hlavami. Zároveň využívaniu helikoptér v mestách okrem iného bráni aj ich hlučnosť – eVTOL-y sľubujú, že budú tri až osemkrát tichšie. V neposlednom rade tiež táto technológia potrebuje značnú infraštruktúru, keďže nikto zatiaľ neplánuje, aby lietajúce taxíky pristáli tam, kde si ich zavoláte a vyložili vás priamo v cieli. Očakáva sa budovanie pristávacích plôch a integrácia do systému bežných pozemných taxíkov.

Viac o lietajúcich taxíkoch: The Economist, Guardian, CNBC, Morgan Stanley

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *