Poznámky ku pripravovanej téze na 1. celoslovenský online turnaj.

Na tomto turnaji budete mať príležitosť si zadebatovať na tézu:

‘Whistlebloveri a Whistlebloverky by mali mať trestnoprávnu imunitu pri odhaľovaní utajených štátnych dokumentov.’

Nasledujúci článok slúži ako pomôcka a inšpirácia pri Vašej príprave na debaty. Materiál však nie je záväzný pre debatujúce tímy a rozhodovanie debát.

Definícia:

Whistleblowing je praktika, ktorou jednotlivci alebo jednotlivkyne cez médiá informujú verejnosť o protispoločenskom konaní, ktoré by ináč zostalo utajené. Pri korporátnom whistleblowingu sú informácie reportované cez organizačné štruktúry, ktoré sa zaoberajú firemnou korupciou a ochranou zamestnaných. Whistleblowers však štátne chránené informácie väčšinou zverejňujú cez médiá. Pričom korporátny whistleblowing je často považovaný za správny, whistleblowing štátnych classified informácií ignoruje právo a vzdoruje štátnej autorite.

Kontext:

V dnešnej dobe sa stýkame s tým, ako štátne inštitúcie zneužívajú svoje schopnosti, či už to so zámerom získavania moci, peňazí alebo iných dôvodov. Či už sú to kauzy ako Panama Papers, Ukrainegate, alebo ľudia ako Julian Assange, Edward Snowden, Chelsea Manning alebo Slovensku bližšia Zuzana Hlávková, v poslednej dobe sa whistleblowing objavuje v médiách a svete čoraz viac a viac. Viacero z týchto ľudí bolo alebo stále je trestne stíhaných, z dôvodu odhalenia utajených dokumentov. 

Určite je na to viacero dôvodov, avšak je dôležité zamyslieť sa do akej miery takýto whistleblowing pomáha alebo naopak škodí spoločnosti. Na jednej strane sa veľa ľudí vyjadruje o tom, ako Wikileaks (portál kt. založil Julian Assange, a na ktorom boli publikované vládne dokumenty ktoré pomohla zverejniť Chelsea Manningová) pomáhajú cudzím vládam ovplyvňovať voľby (Americké prezidentské voľby v roku 2016) a na strane druhej máme ľudí ktorí obhajujú potrebu slobody informácií. Tento spor však zhŕňa aj celú problematiku whistleblowingu. Je odhaľovanie štátnych tajomstiev prospešné, alebo naopak škodí? A ak je teda prospešné, prečo ľudí, ktorí tieto veci odhalia, trestáme?

Možné spory:

Aké sú motivácie whistleblowerov v odhaľovaní štátnych tajných dokumentov?

Aký je rozdiel medzi whistleblowers s morálnymi, finančnými alebo politickými motiváciami? Je to dôležité?

Kto je zodpovedný za kontrolu štátnych orgánov a efektívne fungovanie demokratického štátu? Akú rolu v tomto majú whislebloweri a whislteblowerky?

Je morálnou povinnosťou whistleblowera mlčať v prípade vedomosti o nečestných informáciách alebo informovať o nej verejnosť? Sú situácie, kedy benefity whistleblowingu prevažujú a morálnu povinnosť udržať štátne informácie v tajnosti?

Ako by trestnoprávna imunita chránila whistleblowerov a whistleblowerky?

Odkazy, ktoré by vám mohli pomôcť:

Zahraničné:

The Perspective: Are Whistleblowers Heroes or Traitors?

Transparency International: Whistleblowing

ACLU: Government engaging in pattern of cover-up; Whistleblowers silenced at the expense of our safety

The Guardian: Iraq war whistleblower Katharine Gun: ‘Truth always matters’

Cafe Babel: Corruption in Slovakia: The story of a young whistleblower

Candice Delmas (Social Theory and Practice): The Ethics of Government whistleblowing (jstor)

Slovenské:

epravo.sk: Whistleblowing na Slovensku

Denník N: Snowden zmenil náš pohľad na bezpečnosť, mal by dostať amnestiu, hovorí odborník na whistleblowing

Sme: Kauze predsedníctva som dala dva roky. Odchádzam. 

Denník N: Assange a jemu podobní podporovali nesprávnu stranu

Denník N: Newsfilter dňa: Výpoveď Zuzany Hlávkovej priniesla tri pozitíva

.týždeň: Trump vs Biden – komu to vyhovuje?

 

Za Výbor pre tézy poznámky pripravila Sonja Nováková a Adam Kalivoda.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *