Mám právo predať svoju obličku. – 2. regionálny turnaj SDL

Predávať časti svojho tela kvôli zisku sa mnohým zdá morálne opovrhnutiahodné avšak je to naozaj tak? Pozrime sa na fakty ktoré nám ukážu aký by to malo efekt v našej spoločnosti.

Ak chceme zaviesť takéto opatrenie, musíme si ozrejmiť aké orgány máme na mysli a pozrieť sa súčasný stav, či to má vôbec význam. Ak plánujeme predávať svoje orgány, plánujeme následne ostať na žive, čiže pravdepodobne budeme mať v pláne predať obličku, časť pečene alebo tkanivá ako časti kostí alebo membrán. Teraz sa môžeme pozrieť na štatistiky transplantácií týchto orgánov – v roku 2014  bolo vo Veľkej Británií 6904 čakateľov na transplantáciu, z toho 5976 čakalo na obličku alebo pečeň. V tom istom roku bolo transplantovaných dokopy 2709 obličiek a pečení zo zosnulých darcov a 990 zo živých. V Spojených štátoch momentálne čaká na orgány 122 403 ľudí z toho 101 189 čaká práve na obličku. V 2014 bolo vykonaných 17 105 transplantácií obličiek pričom 11 570 pochádza zo zosnulých darcov a 5 535 zo žívých. Vidíme teda, že najmä v Spojených štátoch existuje veľký nepomer medzi čakateľmi a dostupnými orgánmi, ktoré by naše optrenie mohlo vyriešiť.

Proponenti tohto opatrenia vysvetľujú právo človeka na rozhodovanie o tom, čo sa stane s jeho telom. Argument pokračuje analýzou toho ako finančné ohodnotenie bude motivovať ľudí a urýchli čakaciu dobu na nový orgán. To by malo za následok zvýšenú kvalitu a predpokladanú dĺžku života pre pacientov.

Avšak dá sa zamyslieť aj nad tým aký efekt by malo otvorenie trhu s orgánmi na bujnejúci čierny trh a transplantačný turizmus do rozvojových krajín.  Pacienti zo západných krajín čoraz vo väčšej miere cestujú do krajín s menšou mierou regulácie ako Pakistan alebo India, kde dochádza k transplantácií obličiek nelegálne získaných od žijúcich darcov. V roku 2012 WHO odhadla, že približne 10% transplantácií je vykonávaných s orgánmi pochádzajúcich z čierneho trhu na celom svete. Vytvorenie regulovaného trhu by viedlo k spravodlivému ohodnoteniu darcov ale aj vytvoreniu lepších podmienok pre nich.

Avšak predaj orgánov na čierno nemusí prebiehať v temnej uličke a špinavej garáži. V Spojených štátoch bol v roku 2011 prípad predaja orgánov, ktoré boli transplantované v normálnej nemocnici. Zdravie prijímateľov ani darcov nebolo ohrozené, napriek tomu prijímateľ zaplatiľ neúmerne veľkú sumu za obličku. Istá linia argumentácie tvrdí, že v prípade legálneho trhu by sa znížila cena pre prijímateľov a dokonca by sa to oplatilo aj v prípade, že by štát vyplácal darcov – totiž urdžiavanie pacienta dlhodobo na dialýze je niekoľkonásobne väčšia záťaž ako transplantácia a platba za obličku.

Ako príklad spoločnosti kde takýto trh funguje je často uvádzaný Irán. Toto opatrenie síce odbúralo čakacie doby ale je vnímané ako vykorisťovanie voči chudobným, ktorí si obličky nemôžu dovoliť zakúpiť.

Foto: Stavos, Flickr