Debrief k 3. kolu 2. kategórie JDL

Na 3. kole JDL sezóny 2020/2021 debatovali súťažiaci a súťažiace v druhej kategórii nasledovné dve pripravované tézy:

  1. Je lepšie mať prácu, ktorá človeka baví, ako prácu, ktorá je dobre platená
  2. Rodičia by mali nútiť svoje deti, aby sa stravovali výhradne vegetariánskou stravou

Tézový výbor Juniorskej debatnej ligy pripravil pre debatérky a debatérov nasledovné debriefingové materiály, ktoré predstavujú možné prístupy k tézam, potenciálne argumenty oboch strán, i dôležité strategické rady. Nepredstavujú však jediný správny spôsob, akým sa tézy dali debatovať, keďže rôzne prístupy môžu byť rovnako legitímne i úspešné.

Téza: Je lepšie mať prácu, ktorá človeka baví, ako prácu, ktorá je dobre platená

Súhlasná strana:

  1. Vnútorná spokojnosť
    • Keď si vyberieme prácu, ktorá nás baví, bude nás napĺňať tam. To nám bude priamo každý deň dávať nejaký pocit šťastia. Na druhej strane, pokiaľ budeme mať dobre platenú prácu, ktorá nás nebaví, budeme výraznú časť takmer každého dňa tráviť len niečím, čo robiť skrátka musíme.
    • Zároveň, keď si vyberieme prácu, ktorá nás baví, budeme mať dlhodobý pocit spokojnosti, že robíme niečo, čo nás napĺňa a nie sa len ženieme za peniazmi, ktoré nám reálne dlhodobé šťastie ani nemusia priniesť.
    • Z dlhodobej vnútornej spokojnosti plynie mnoho benefitov. Zamestnanci sú produktívnejší, práca im ide ľahšie a nemajú problém ju vykonávať dlhodobo. Mať prácu, ktorá človeka vnútorne uspokojuje, je tiež jednou z ciest ako predísť syndrómu vyhorenia, ktorí ľudia často v stresujúcich a náročných prácach zažívajú. Syndróm vyhorenia opisuje stav, v ktorom ľudia po dlhom období stresu zažívajú emočné a psychické vyčerpanie a strácajú motiváciu do ďalšej pracovnej činnosti.
  2. Menej stresu a viac času
    • Práca, ktorá je dobre platená, je spravidla stresujúca a časovo náročná. Sú to najmä také práce, v ktorých má človek veľa zodpovednosti a je pod tlakom.Je spravidla zodpovedný za desiatky podriadených, projekty v hodnote stoviek miliónov eur, či priamo za zdravie a osudy ľudí.
    • Pôsobenie v podobných pozíciach prichádza s veľkou dávkou každodenného stresu. Stres vie následne mať priame dopady na zdravie a psychiku človeka, napríklad cez spomínaný syndróm vyhorenia alebo ochorenia tráviaceho systému či nervovej sústavy.
    • Po druhé, pracovný čas sa v najlepšie platených zamestnaniach často pohybuje vysoko nad typickými 40 hodinami týždenne. Podľa konkrétnej profesie sa môže vyžadovať práca cez víkendy či práca dlho do noci. Sú to napríklad rôzne manažérske pozície, pozície v investičnom bankovníctve, poradenských spoločnostiach, advokácia, práca v oblasti medicíny a chirurgie a iné.
    • Dlhý pracovný čas obmedzuje priestor, ktorý človek má na samého seba, svoje iné záľuby, kamarátov či rodinu. V mladosti sa mnohým môže zdať, že takéto obmedzenie sa na istý čas za vysokú výplatu stojí. Ak si to však neskôr v živote rozmyslia, napríklad pocítia potrebu založiť si rodinu alebo tráviť viac času s kamarátmi, nie vždy ide zanedbané aspekty života jendoducho vrátiť späť.
    • Práca, ktorá nás baví, no garantuje nižší životný štandard tieto negatíva veľmi pravdepodobne neprináša. Bude sa pravdepodobne jednať o kreatívnu, málo stresujúcu pozícii, ktoré človeku umožňujú byť často s rodinou, pravidelne rekreačne športovať či venovať sa iným záľubám.

Nesúhlasná strana:

  • Finančné bezpečie
    • Peniaze a finančné bezpečie sú nutnosťou pre šťastný život. Pokiaľ máme dobre platenú prácu, nemusíme sa obávať, že by sa v našom živote vyskytla situácia, kedy by sme sa dostali do finančnej tiesne (kvôli napríklad zvýšeniu nájmu, vysokej pokute alebo iným neočakávaným výdavkom).
    • Ak by sme túto prácu aj niekedy v budúcnosti stratili, stále budeme schopní mať našetrených viac peňazí (alebo prípadne vlastniť viac majetku, ktorý by sme prinajhoršom mohli predať), a teda by sme mohli aj toto obdobie nášho života prežiť bez toho, aby sme riskovali, že budeme musieť trpieť v nejakých nedôstojných životných podmienkach, prípadne úplne prišli o strechu nad hlavou.
    • S lepšie platenou prácou je teda menej pravdepodobné, že by sme sa do nejakej takejto zlej situácie niekedy dostali, z čoho vyplýva aj menší stres, že by sa niečo také mohlo stať. Tento efekt je ešte silnejší ak sa nestaráme iba o seba, ale povedzme živíme iných členov rodiny, ktorí by prípadnou finančnou tiesňou mohli trpieť s nami.
  • Prestíž
    • Dobre platená práca je typicky považovaná za prestížnu. Prestíž môže pochádzať z dvoch vecí: osobného úspechu a mena samotnej firmy.
    • Dobrí advokáti a advokátky majú možnosť zastupovať obrovské, úspešné firmy či celebrity a svojou prácou vedia zásadne prispievať k rozhodovaniu o kľúčových súdnych sporoch v krajine. Uznávaných chirurgov a chirurgičky volajú prednášať o svojej práci na konferencie po celom svete. Byť zamestnancom alebo zamestnankyňou svetoznámych firiem ako Google, Microsoft alebo McKinsey dáva človeku status samé o sebe. Už len úspešnosť vo výberovom procese vypovedá veľmi kladne o jeho či jej schopnostiach.
    • Takáto prestíž vie byť sama o sebe zdrojom osobnej spokojnosti a šťastia pre konkrétneho človeka. Plynú z nej tiež benefity pre budúce kariérne vyhliadky – máloktorá firma by nechcela mať manažéra alebo manažérku so skúsenosťami z Google či z McKinsey.
  • Peniaze vedia priniesť šťastie
    1. Pohodlnejší životný štýl
      • Je príjemné môcť si dovoliť žiť vo veľkom, priestrannom dome, môcť sa voziť pohodlným autom, môcť si kupovať dobré a kvalitné jedlo,…
      • Kupovanie si nových vecí, ktoré sa nám páčia alebo ktoré považujeme nejakým spôsobom za zaujímavé (oblečenie, elektrotechnika,…), nám vie robiť pravidelne radosť.
    2. Prístup k širšej škále záľub
      • Venovať sa mnohým záľubám vie byť finančne náročné, pretože k tomu potrebujeme nejaké vybavenie (napr. auto k pretekaniu, výkonný počítač k hraniu počítačových hier, trénera/trénerku nejakého športu…).
      • Keď si vyberieme prácu, ktorá je dobre platená, budeme teda schopnejší venovať sa našim záľubám. Tieto záľuby sú lepšie ako keď je našou záľubou priamo práca, pretože sa im venujeme kedy chceme, koľko chceme a môžeme ich aj striedať, čo pri práci neplatí.

Téza: Rodičia by mali nútiť svoje deti, aby sa stravovali výhradne vegetariánskou stravou

Súhlasná strana:

  1. Vegetariánstvo je morálne
    • Väčšina mäsa, ktoré konzumujeme, je produkovaná vo veľmi zlých podmienkach pre zvieratá. Nemajú dostatok miesta na pohyb alebo celý život nevidia denné svetlo. Taktiež sú mláďatá v veľmi skoro a násilne oddeľované od matky. Kvôli všetkým týmto veciam sú chovné zvieratká veľmi nešťastné a ich život je nepretržitým utrpením.Takéto utrpenie im spôsobujeme len kvôli nášmu potešeniu a potrebe pravidelne konzumovať mäso.
    • To je absolútne neprijateľné, lebo zvieratá tiež dokázateľne cítia bolesť. Napríklad prasatá sú v mnohých ohľadoch inteligentnejšie ako psy.
    • Produkcia rastlinnej stravy podobné utrpenie nikomu nespôosbuje. Z toho jasne vyplýva, že vegetariánstvo je oveľa morálnejšie, ako jedenie mäsa.
    • Rodičia majú povinnosť vychovávať svoje deti tak, aby dodržiavali základné morálne hodnoty. V tomto prípade to znamená nútiť ich byť vegetariánmi.
  2. Mäso je nezdravé
    • Ľudské telo nie je vyvinuté na to, aby jedlo mäso každý deň. Bežný človek po väčšinu histórie nemal pravidelný prístup k mäsu, bolo skôr výnimočnou súčasťou jeho jedálnička. Navyše, mäso je často plné antibiotík a hormónov, ktoré boli do zvierat pri chove natlačené. Spracované mäso (párky, šunka, saláma) alebo fastfoodové mäso sú neskutočne nezdravé, zvyšujú cholesterol a v istých prípadoch prispievajú k tvorbe rakoviny.
    • Mäsové produkty sa dajú nahradiť rôznymi strukovinami alebo výživovými doplnkami, ktoré spomínané negatíva nemajú.
    • Rodičia by mali deti vychovávať tak, nech si neničia zdravie. Preto by každý zodpovedný rodič mal nútiť svoje deti byť vegetariánmi.
  3. Vegetariánstvo je ekologické
    • Pri chovaní zvierat sa vytvára veľmi veľa skleníkových plynov (približne 10% z celosvetovej produkcie). Tieto skleníkové plyny ohrievajú našu atmosféru a prispievajú ku globálnemu otepľovaniu.
    • Globálne otepľovanie bude mať vážne následky na životy všetkých ľudí na zemi, napríklad stúpanie hladiny oceánu, nedostatok pitnej vody, suchá a lesné požiare.
    • V záujme ochrany planéty sa teda musíme snažiť znižovať skleníkové plyny na minimum, aby sme bojovali proti globálnemu otepľovaniu.
    • Keby všetky deti od malička nejedli mäso, vyrastala by generácia ľudí, ktorí sú omnoho šetrnejší voči našej planéte
  4. Rodičia majú právo rozhodovať za svoje dieťa
    • Rodičia majú právo prikazovať dieťaťu, čo môže a čo nemôže robiť, aj keď sa to môže zdať ako zásah do osobnej slobody dieťaťa.
    • Dieťa totiž ešte nie je dostatočne rozumné na to, aby urobilo správne rozhodnutia. Deti by najradšej stále jedli sladkosti, hrali sa na počítači a pozerali telku.
    • Rodičia si uvedomujú, že veľa z týchto aktivít sú pre dieťa škodlivé. Rodičia taktiež ľúbia svoje deti a poznajú ich najlepšie na svete. Rodičia tým pádom vždy chcú pre svoje dieťa len to najlepšie.
    • Preto by sme mali rešpektovať rodičovské právo prikazovať deťom, čo môžu/nemôžu jesť. Tak isto, ako majú rodičia právo zakázať deťom jesť sladkosti, rovnako majú právo zakázať im jesť mäso.

Nesúhlasná strana:

  1. Sloboda rozhodnutia
    • Deti by mali právo sa sami rozhodnúť, či sa stanú vegetariánmi.
    • Právo rodičov na výchovu má tiež svoje limity. Deti  totiž nie sú majetkom svojich rodičov, oni majú aj vlastnú slobodu a schopnosť rozhodovať sa. Dieťa najlepšie vie, čo chce a čo je preňho/pre ňu v danom momente najlepšie.
    • Napríklad, keď si vyberie krúžok výtvarky namiesto futbalu, je to jeho/jej rozhodnutie na ktoré má plné právo. Bolo by principiálne nesprávne, keby rodičia nútili dieťa hrať futbal, aj keď chce maľovať.
    • Tak isto rodičia musia rešpektovať detské rozhodnutie byť/nebyť vegetarián. Rodičia môžu dieťa viesť k tomu, aby sa stravovalo zdravo. Môžu dieťa informovať o problémoch s jedením mäsa. Ale nemôžu ho nútiť.
  2. Deti sa budú voči takýmto veciam búriť, budú zákaz porušovať
    • Väčšine detí mäso veľmi chutí. Pečené kura, nugetky, rezne a burgery sú všetko veľmi chutné jedlá, po ktorých budú deti túžiť. Rodičovský zákaz toto nezmení. Prvé roky svojho života možno budú rodičov poslúchať, ale čím viac budú dospievať, tým viac budú takýto zákaz porušovať.
    • Keď je dieťa staršie, chodí samo do školy a na mimoškolské aktivity. Vtedy nie je možné, aby rodič plne kontroloval jeho/jej stravu.
    • Z mäsa sa tak stane „zakázané ovocie“, ktoré bude dieťa priťahovať. Z rebélie voči rodičom bude mäso konzumovať možno ešte viac, než normálne
  3. Mäso je dôležitou súčasťou stravy
    • Mäso je nevyhnutnou súčasťou vyváženej ľudskej stravy. Ak chceme mať dostatok všetkých živín, mali by sme v zdravej miere jesť aj mäsové aj nemäsové produkty. Mäso je bohatým zdrojom proteínu, železa alebo taurínu.
    • Vyvážená strava je obzvlášť dôležitá v mladom veku, kedy nastáva najväčší fyzický vývin.
    • Nahradiť mäso pre mladých ľudí je nesmierne náročné, vyžaduje to naozaj veľkú pozornosť. Treba si poriadne rozplánovať jedálniček a dávať si pozor na to, nech jeme dostatočne veľa. Na toto väčšina rodičov nemá čas, takže by vegetariánska strava bola často odfláknutá, dieťa by nedostávalo dostatočne veľa živín a poškodil by sa jeho/jej zdravý vývoj.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *